Súťaž o 3 balíčky Okno do duše

to, či niečo trápi mojich blízkych veľakrát poznám už podľa tónu hlasu, akým sa mi prihovoria, inokedy to prezradí pohľad...myslím si že som dobrá na odhad nálady ľudí, lebo mi to väčšinou vychádza

väčšinou to zistím okamžite ako sa na nich pozriem niekedy aj z hlasu po telefóne.

U ľudí, ktorí sú mi naozaj blízki, vždy prídem na to, či ich niečo trápi, či sú smutní alebo veselí. Napríklad u môjho priateľa to zistím po prvom pohľade na neho, to ako stojí, kam sa pozerá, ako sa so mnou rozpráva. To všetko mi povie, že nieje vo svojej koži, že mu niečo behá hlavou a trápi ho to. Tak isto to odhadnem aj u svojich priateľov a rodiny. Myslím, že by každý z nás dokázal nazrieť do duše blízkych, keby sa menej zaoberal sám sebou a viac si všímal ľudí, ktorí sú pre neho dôležití a záleží mu na nich.

Ano, ludi, ktori su mi blizki mam velmi dobre precitanych a staci sa mi na nich pozriet a vidim, ci su spokojni alebo ich nieco trapi. Najviac mi prezradia oci, z nich clovek vycita vsetko....

či ich niečo trápi spoznám z ich očí alebo z ich pohybov, väčšinou ale nemusím nič odhadovať zo správania, sami sa mi vyspovedajú i bez naliehania:)a snažím sa im aj dobre poradiť:)

ludia ktori su mi naozaj blizki tak ich viem hned odhadnut ako sa citia ale tych co nepoznam az tak doverne tak to mozem len hadat

vacsinou viem odhadnut,ked niekoho nieco trapi...a ze ako? oci su predsa oknom do duse a treba sa len spravne pozerat,pripadne prizriet,uvidite v nich vsetko :-)

Väčšinou mi to sami povedia, lebo vedia, že som dobrý poslucháč, ktorý ich vždy vypocuje a aj poradí. Že ich niečo trápi zistíme aj podľa ich správania. Je iné, sú nesustredeni alebo až príliš aktívni. Ich správanie sa vymyká normálu.

zvacsa to viem zistit v prvej sekunde, ked sa na nich pozriem, ze nieco nie je v poriadku. nasvedcuje tomu hlas a hlavne pohlad. snazim sa ich povzbudit ako sa len da.

Väčšinou vidím, ked niekoho z blizkych alebo kamaratov niečo trápi, väčšinou to prezradia oči a intonácia hlasu a ked aj zakrývaju, že je všetko v poriadku, moja intuicia vzdy vycíti, ze to tak nie je a vzdy sa snažim dotyčného vypočuť a poradiť mu :)

Ano viem to akosi vycítiť, či som niekomu sympatická, alebo naopak, ani veľmi nie. Niekedy ma ale môj šiesty zmysel už aj sklamal, keď sa z odmeranej a namyslenej kolegynky na prvý pohľad, vykľula po nejakom čase super osôbka, ktorá je len znechutená z predchádzajúcich ,,kolegov" a svojím postojom sa len bráni. A ak už niekoho veľmi dobre poznám, dokonca je medzi nami nejaký bližší vzťah, či je to rodičovský, súrodenecký, priateľský, či vo vzťahu s manželom,deťmi, vtedy mi stačí jediný pohľad, gesto či mimika a viem, že niečo nie je ok. Viem, že sa niečo udialo, alebo dotyčnú môjmu srdcu milú osôbku niečo trápi, prípadne sa niečo stalo, alebo ho aspoň obchádza nejaká choroba. Keď napríklad manžela niečo trápi, príp. mi chce niečo povedať, ale nevie ako, stačí mi jediný pohľad a viem, že sa niečo deje. A myslím, že nie som sama, každý človek, vie veľa vycítiť z toho druhého, len treba byť aspoň trošku empatický a vidieť aj druhých, nielen seba. Egoizmus zatvára, podľa mňa, každé okno do duše.

Tak ja určite z očí, na očkách hneď vidno či je niekto smutný, či ho niečo trápi alebo naopak je veselý, ale je jasné, že do duše nevidieť, to už je natom človeku, či nám tu dušu ukáže :-)a potom už je len na nás aby sme ho vypočuli, poradili alebo sa s ním tešili :-) prajem krásny dník a mňa by veľmi potešil šálik s čiapočkou a k tomu ako doplnok knižočka :-)

Mne ak sa moja kamoska dlhsie neozyva.. to je viac ako dva dni uz viem ze sa nieco deje. potom ked sa stretneme je zamlknuta..vie ze kazdy ma svoje problemy a tak nechce ani ona zatazovat mna tymi svojimi.. ale oci prezradia vsetko a rozumieme si aj bez slov :-)

Tak mne najviac prezradia oči mojho manžela. Už sme tak nejako spolu prepojení, že hned na nom vidím, aku má náladu, či ho niečo trápi. Poznám to aj na jeho hlase v telefone....a pri dobrej káve alebo čaji, si vždy vypočujeme jeden druhého.

Väčšinou je ten človek podozrivo ticho, prípadne sa len tak divne poneviera po miestnosti a "dumá", alebo je nepríjemný keď sa ho opýtam na čokoľvek,to má väčšinou nejaký problém. Nechám to tak, pri káve alebo pri obede sa vyrozpráva alebo to necháme na neskôr a ospravedlní sa aj s vysvetlením, že čo sa stalo. Nezvyknem vyzvedať, ani ja to nemám rada, ak mám nejaký problém, riešim ho najprv s najbližším človekom, ak si nevieme poradiť, obrátim sa aj na kolegov a známych. ... Balíček pre mňa? - kniha s letnou kabelkou. Ďakujem :-)

Vravi sa ze oci su zrkadlo do duse a je to velka pravda

pri manželovi to viem presne - podľa jeho správania, chuti "do života"... a tiež pri deťoch, sú zmĺknuté, vyhýbavé, našťastie dobrý rozhovor pomôže, rada... :-)

Pri priateľoch ktorých poznám bližšie, to viem odhadnúž vždy. Prezdradí mi to ich tvár, a ich správanie.

..Verím že mám tu schopnosť odhadnúť to..do teraz mi vždy najviac napovedali oči..ale keď si človek dobre všíma mimiku a celkovo pohyby tak si všimne že sa niečo deje :) takéto veci si vždy zvyknem všímať..Takže väčšinou som ,,trefná,,.. :) Veľmi by ste ma potešili knižkou ( už by bola druhá v tejto zbierke!! ) bordovým šálom a čapicou.. M.

Pred tíždnom nám umrela Babka :( smútime všetci každý po svojom, ale myslím že každý z nás sa uzavrel do seba trochu viac a svoj smútok si necháva pre seba.

prekuknem ludi podla neverbalneho spravania, Asi preto ze som dlhe roky pracovala s nepocujucimi a tam som sa naucila vsimat si taketo neverbalne prejavy a podla nich zaradit sloveka

Môj šiesty zmysel ma zatiaľ nikdy nesklamal, takže sa na ľudia musia mať predomnou na pozore :)Zatiaľ ich vždy zdrádzajú oči, nie nadarmo sa o nich hovorí, že sú okno do duše...

Väčšinou vidím podľa ich správania že ich niečo trápi. Takisto aj mimika, gestá to všetko prezrádza veľa o ľudoch

Čo trápi mojich blízkych a kolegov prezrádza ich reč tela a celková zmena správania. Prosím si tyrkysový šál a čiapku. Ďakujem :-)

Uplne blizkych /syna, mamu.../ viem odhadnut ihned, na prvy pohlad, ze ich nieco trapi - urcite je to mimika, vyraz tvare prezradi aj bez slov.

Nie je to lahke odhadnut, ale malokto je taky dobry herec, zeby vedel zakryt svoje trapenie pred ostatnymi-takze vidime to na ich tvari a ddrzani tela.

Ak ste dobrý pozorovateľ,tak vám všetko prezradia oči. V nich sa zrkadlí rozpoloženie duše človeka, či už je šťastný alebo nie...

Myslím, že každý človek dokáže rozpoznať, kedy ten druhý nie je v poriadku. Či už podľa správania, pohľadu, vyjadrovania sa ... Spozná to každý, ktorý vníma všetko, čo sa deje okolo neho. :)

No samozrejme... to spoznám aj podľa tonú hlasu, podľa očí, najmä u môjho priateľa, ktorého oči sa inak stále usmievajú... Ale tak myslím, že na tom, koho máme radi, to dokážeme rozpoznať stále... Takisto ako aj u mňa to blízki hneď zbadajú...

Všetko prezradí mimika, oči a celkovo gestá ...

Keď je človek vnímavý, tak by mal odhadnúť aspoň svojich blížkych...

Snažím sa nazrieť do duše svojich blízkych, napríklad keď vidím v ich očiach smútok, alebo ak nie celkom nechápem zmysel ich slov. Všímam si ich oči , mimiku, gestá, farbu a intenzitu hlasu, ich reakciu na moje otázky. Nie vždy je pre mňa jednoduché zistiť rozpoloženie danej osoby, ale načúvať vnútornému hlasu blízkeho sa oplatí.

Ano, stalo sa mi parkrat, ze sa mi to podarilo odhadnut. A vacsinou sa mi dokonca sniva o nejakych problemoch, ci o tehotenstve priateliek, ktore este ani netusili, ze uz maju cloviecika pod srdieckom :) A dokonca som 4 pary dala dokopy na zaklade svojich pocitov, ze sa k sebe hodia. Vsetky pary su doteraz spolu a traja su z nich aj zosobaseni :) Ten stvrty sa pred tyzdnom zasnubil ;)

Mám celkom dobrú schopnosť spoznať na druhých ked ich niečo trápy... Veľmi mi to pomáha pri mojej práci ale aj vo vzťahoch...

Známi o mne vravia že som výborná laická terapeutka /nájdem príčinu ich správania a smútku aj keď to nepovedia/. Snažím sa im pomôcť, pochopiť ich a podporiť. Pri klamstve im nič nepomôže- vždy som v strehu /aj keď nechcem / -myslím že mi to bolo nadelené "nazerať do ľudí " :) Ale moje krédo je: " Keď môžem - rada pomôžem" Myslím si že je pekné keď vás má kto podporiť a viem, že keď mňa bude niečo trápiť- nájdem vo svojich najbližších oporu.

viem, hovoria o mne, že som bosorka

Pravdaze viem. Vela dokazu prezradit oci, no ludi ktorych poznam dlhsie prejavia svoje trapenie aj svojim spravanim. Chovaju sa trochu inak nez zvyknu.

Samozrejme, veľa mi prezradí pohľad človeka, spôsob reči a pohyb tela. Aj to, ak sa mi človek uprene díva do očí, či keď rozpráva je nervózny. Pri pohľade do očí akoby som videla do duše človeka, odhadnem nie len jeho povahu, ale aj jeho momentálnu náladu a nepotrebujem ho poznať niekoľko rokov. Asi mám nejaký dar od Boha. :)

Ak niečo trápi mojich blízkych alebo priateľov, hneď to na nich vidím. niekedy si pripadám ako psychologička, ale veľmi rada ich vypočujem, poviem svoj názor na danú situáciu a pomôžem ak je to v mojich silách. a prezradia to hlavne oči, v nich si človek toho veľa " prečíta " :-)

Niektorí ľudia sú ako otvorená kniha a ľahko sa v nich číta, takže rýchlo zistím, že s ním nie je niečo v poriadku, niekedy stačí len počúvať a byť ticho, neradiť... niekedy som ako bútľavá vŕba, rada svojim priateľom, kolegom či rodine pomôžem. Najčastejšie to prezradia oči, ako okno do duše.

Niektorých ľudí poznám ako svoje boty, stačí pohyb, mimika, alebo gesto a hneď viem, čo mi chcú povedať, alebo ako sa cítia. Ale stále je dosť ľudí, v ktorých sa mýlim, neviem ich odhadnúť. Častokrát zistím aktuálnu náladu aj podľa hlasu. Je to individuálne.

niektorych ludi viem uplne odhadnut,viem aky su a vidim do nich priamo do vnutra.ale u vela ludi sa poriadne zmylim,neviem odhadnut a doplatim na falos.je to rozne...

Pri svojich blízkych viem často odhadnúť ako sa cítia práve cez ich pohľad, oči vedia veľa prezradiť...

je velmi tazke vidiet do duse cloveka aj ked mnoho napovie mimika,ine spravanie,pohlad a atd je mnoho veci,no mnoho ludi sa snazi nedat najavo ked ho nieco trapi pred nami sa snazi byt vesely usmievaví no len co sa zavru dvere nikdo nevie co dotycní prežíva,ak sa zda napohlad v pohode jeho vnutro bojuje,preto si myslim ze je lepsie sa zdoverit aspon jendnemu cloveku a hned mu bude lepsie.V pripade vyhry by som chcela knihu, tyrkysový šál a čiapku.

ano,viem ich ohodnotiť či ich niečo trápi.Ato mi už prezradia oči,lebo vidím že má úplne inú náladu,a hovoria trošku čudne a zúfalo.No to už podla toho o čo ide :) no tak dúfam že vihrám,veľmi by som chcela :) ďdakujem.

Kyždý človek je iný. Nie na každom dokážeme spozorovať ,že ho niečo trapi. Niektorí sú veľmi dobrí herci, a nechcú zaťažovať okolie svojimi problémami. čo sa týka mňa na svojich znamych a rodine dokažem spozorovať nejaké zmeny v spravaní, a veľa prezradia aj oči. Je zbytočné sa vypytovať, lebo viem podľa seba že je to nepríjemne. Stači ak budeme pri nich, a dame im aj pocitiť, vedieť že ak je problem radi im pomožeme.

Áno pri niektorých ľuďoch viem zistiť, čo si myslia, alebo čo budú práve robiť. Ale musia mi to byť ľudia blízky a sympatický. Najviac viem nahliadnuť do duše môjho syna a manžela.

vidim to na kolegyniach,ked su take zarazene, nic nehovoria, tvaria sa smutne, zrazu akoby stichli, vela prezradia aj oci, bud su nevyspate alebo vyplakane,vtedy je jasne, ze sa nieco deje, a treba sa ich na to citlivo spytat,najlepsie v sukromi, kedze sme velky kolektiv

Priateľov s ktorými som v neustálom kontakte už poznám natoľko, že presne viem, či ich niečo trápi. U kamarátky mi to prezradia oči a typ rozprávania. Nie vždy je to však ľahké. Nerada prezrádza svoje tajomstvá, no pri mne nemá veľmi na výber :)

viem nazerat do dusi svojich blizkych vdaka ich napadnej mimike

Asi ten šiesty zmysel naozaj funguje. Hlavne pri našich najbližších, pri priateľoch i pri kolegoch. Oči sú oknom do duše, práve oči výrazne ovplyvňujú celkovú sílu dojmu, ktorým pôsobíme na iných ľudí, oči prezrádzajú našu radosť, nadšenie, emócie naše plány a úmysly, a niekedy aj lži.

Ja som mala vždy kolegov, s ktorými sme sa otvorene porozprávali o všetkom. Ak však neboli priateľskí, človek to hneď vycítil a nemohol prebrať všetky témy. Našťastie, takých kolegov bolo málo - a bolo to vidieť na ich správaní, na ich očiach aj na gestách.

Myslim,ze kazdy clovek vidi na inom clovekovi, ked sa trapi, skor je otazka, ako sa k nemu zachova, ci sa bude tvarit, ze to nevidi alebo sa ho opyta a da mu tak moznost zmensit svoju bolest. Ja sa nemozem divat na ineho cloveka, kolegu, suseda alebo znameho, ktoreho ocividne nieco trapi a nespytat sa ho, ako by som mu mohla pomoct, nedokazala by som sa tvarit, ze to jeho trapenie nevidim a ked mozem rada pomozem, ved prave preto sme ludia, ze mame moznost sa rozhodnut a pomoct.

Poznám to najmä podľa ich správania... to je určite iné keď ich niečo trápi ako keď sú v pohode.Na niektorých to poznám podľa toho čo hovoria , na iných podľa toho ako sa tvária a na niektorých aj podľa toho čo robia.

Žiaľ, neviem odhadnúť povahu človeka, aj keď by som veľmi chcela. Skôr sa mi darí odhadnúť aktuálne duševné rozpoloženie, v tomto najviac pomáha tvár a najmä oči či posturika. No chcela by som vedieť viac čítať medzi riadkmi, čo mi však veľmi nejde (iba v knihách:)

Myslím, že práve oči prezradia či človeka niečo trápi .. človek sa vždy inak tvári je zamyslený a skoro vôbec nepočúva, keď sa niečo hovorí. Oči sú vždy také tajomné, ale prezradia vám či vašim blízkym niečo je :)

Starosti, náladu a duševné rozpoloženie svojich najbližších spoznať alebo vycítiť viem. Občas stačí, nepatrná odchýlka v správaní alebo mimike, občas vidím, koľko úsilia ich stojí, tváriť sa šťastne. Bohužiaľ uhádnuť prečo konkrétne sa trápia alebo čo si práve myslia mi vždy dobre nejde.

Každý trochu vnímavý človek vidí,či niekoho niečo trápi a je to jedno či je to v očiach, mimike, gestách alebo po hlase.Doležité je sa k tomu pozitívne postaviť a nie prehliadnuť to.

Na každom človeku je vidieť, keď nie je "vo svojej koži". Trápenie alebo nešťastie väčšinou prezradí výraz tváre - najmä oči. Niektorí ľudia sú však veľmi dobrí herci a svoj smútok vedia zamaskovať tak, že si okolie nič nevšimne.

Väčšinou stačí pár slov, pohľad, gesto, tón hlasu, úsmev či grimasa... a je to jasné! Zistiť rozpoloženie človeka, ktorého poznáte je jednoduché, ťažšie však je "všetko na dobré obrátiť"... to sa učíme celý život...

Mne to prezradia oči a gestika tela. ale aj mimika hlavne oci a celkovy vyraz tvare. clovek hned vie ci je ten druhy smutny ci vesely.. da sa to zisti aj podla nalady!

ked ma clovek oci dokoran otvorene,vie odhadnut cloveka,ak ma o to sam zaujem...povedala by som,ze oci su oknom do duse cloveka,gestami a mimikou sa da lahko oklamat,ale ocami nikdy...

ja to viem väčšinou odhadnúť na základe mimiky a hlasu. skrátka viem odhadnúť kedy človek skutočne prežíva emócie ktoré aj opisuje, alebo je to úplne naopak. keď sa človek poriadne pozerá, počúva a má v sebe kúsok empatie, ľahko odhadne či toho druhého niečo trápi.

Vacsinou vycitim, ked sa nieco s danym clovekom deje, da sa to odpozorovat na jeho spravani, reakciach, ociach...

Je to poznať na očiach,na inom chovaniu,zamyslenej tváre,zmena nálady..

pozorujem to na mimike a ma smutne oci. Neviem stale poradit ale snazim sa.

Je to vycitit z reci a z pohladu

Ja sa na ľudí veľmi nesústreďujem, som viac na psy, ale na tých na ktorých mi záleží, hneď spozorujem, keď je niečo zle. Je to v celkovom výraze človeka. Neviem čítať ľudí dokonale, ale tí, ktorí sú mi srdcu blízky, vždy povedia, keď sa niečo deje.

So svojimi blízkymi mám veľmi dobrý vzťah a preto mi často povedia o tom, čo ich trápi aj sami. Veľmi rada ich vypočujem a pomôžem aspoň povzbudivým slovom ak už ničím iným. Tak isto viem vycítiť ak ich niečo trápi a nevedia si dať rady. Ak sú smutní hneď mi to prezradia ich oči aj keď majú na tvári úsmev. Oči sú podľa mňa oknom do duše ako sa to aj hovorí. Ak ich niečo trápi sú aj trocha nervóznejší ako inokedy a podráždenejší. Myslím si, že každé trápenie sa dá veľmi jednoducho vyriešiť a to tak, že sa s ním niekomu zdôverite on vás vypočuje a hneď vám bude ľahšie. Mňa osobne by potešil hocijaký z týchto troch balíčkov a určite by som si túto novú knihu so záujmom rada prečítala. :)

viem často podla pohladu zistiť,či je človek úprimný,alebo falošný.

Je to všetko o pohľade a očiach, len ešte pochopiť ženskú logiku tak :D Keby som náhodou vyhral, je to na Vás, priateľka sa poteší.

Mám jedného taakého kolegu, ktorý má trápenie napísané na tvári. Bojuje však s ním veľmi statočne. Stačí však aby prehovoril, a jeho trápenie je von.

Ja osobne sa nepovažujem za 100% empatickú osobo avšak určite rada pomožem a ked am niektor problémy tak to ej na nom vidieť. Človek nemusí byť odborník. Menej rozpráva ,smeje sa alebo "opozdene " reaguje na Váš rozhovor. Skor je zahladený a nesústredí sa na prácu a okolie. u ludi, ktorých dobre poznám viem zase ake maju reakcie, či klamu alebo am počúvaju.A tie reakcie am každý iné. Niekto pri odpovedi zvýši hlas, uný sa Vám nepozrie do očí a pod. Balíček tyrkysový šál a čiapku čiernu

Zranili ma na duši, vravia: "Svěř se strýci Artuši." A ja vôbec netuším, kde sa v dnešnej dobe nachádza, tento dlhoročný poradca. Nič už nie je ako predtým a ja celé noci nespím... Šťastie a pokoj mi vzali, keby tu bola aspoň teta Sally. Pred rokmi som napísala túto báseň.Bolo to v dobe,keď som vyšla z bludného kruhu,v ktorom som sa nachádzala viac rokov.Nie vlastnou vinou som totiž ešte v mladom veku psychicky ochorela.Dlhé pobyty po nemocniciach mi nakoniec pomohli vďaka zdravotníkom,najviac však mojej rodine,ktorá ma po toľkých rokoch neopustila.Mali to so mnou ťažké,ale môj manžel a dnes už dospelé deti,ktoré on vtedy popri práci a za pomoci rodičov vychoval,sú našťastie silné a láskavé osobnosti.Našla som si aj spomínanú "tetu Sally",/voľakedy to bola v časopise psychologická poradňa/ v podobe mojej láskavej a múdrej pani doktorky.Medzi ľuďmi,čo sú podobne psychicky chorí mám priateľov a navzájom sa povzbudzujeme.Aj keď klesnem občas na kolená,nehanbím sa vstať a začínať odznova.V dnešnej dobe je to o niečo ľahšie,lebo to už nie je tak tabuizovaná téma ako v minulosti,kedy som sa stretla aj s posmechom,dokonca mojej dcérke sa za mňa posmievali.Nikdy som im však nepriala nič zlé.Snažila som sa vtedy robiť osvetu.Aj dnes sa však občas stretávam s nepochopením niektorých ľudí a keď môžem,snažím sa obrániť aj priateľku pred ľuďmi,ktorí nechápu,prečo sa tak zvláštne správa a rozpráva zvláštne veci.Vtedy sa ju snažím chápať.Ja tiež niekedy prešľapujem,žmúrim a vtedy moji blízki vedia,že ma bolí dušička,ale snažím sa aj sama,aby som vytvárala pohodu v rodine či v okolí.Občas je to ťažké,bez liekov by som to tiež nezvládla a najviac ďakujem Pánu Bohu,že mi dal takú krásnu a dobrú rodinu a možnosť byť na tomto svete.

takže ľudí ktorých fakt poznám dobre mi nemusia nič ani hovoriť keď ich niečo trápi tak to hneď vidím, a samozrejme naj kamoška je naj na nej hneď vidím keď ju niečo trápi :)

Najviac viem prečítať svoje deti. To spoznám hned ked maj niečo za lubom. Nie su to nejake predpísane veci ale skor nejaké nepatrné gestá, ktoré viem hned dešifrovať a riešim podla potreby. Ked zase vidím, že ich niečo trápi tak skúšam to s nimi vyriešiť a to tak že im naslúcham

vacsinou to viem vycitit z pohladu alebo z giet tej osoby

ano viem odhadnúť lebo je nervózny alebo nervozná a stále sa otáča a premýšla ako to všetko rýchlo vyriešiť, niektorí veľa fajčia , niekto veľa pije tvrde ale niekto tekutiny, niekto telefonuje a dupe nohou,búcha po stole,trieska dverami....

jeeeminku ja ked som precitala o com bude tato kniha tak som sa tam normalne nasla... wauuuu som rada ze existuju take spisovatelky co pisu o takyyych ozajstnych vlastne zaroven o mojom pribehu... som zvedava ako to dopadne..wau ozaj super.co sa tyka mna tak ja na sebe nedam nic vediet ked ma nieco trapi mam jednu kamaratku co sa jej zdvoverujem a inak nikto nic netusi. vravime si vsetko a pozname sa tak dobre ze uz aj pohladom vieme ze sa nieco deje alebo ze nieco nie je v poriadku. normalne som teraz prekvapena.viem ze take veci sa deju ale toto je ozaj moj pribeh.tato kniha :-)

každý človek je svojim spôsobom čitateľný, vidno na ich tvári či ich niečo trápi alebo teší, pri mojich priateľoch dokážem rýchlo rozoznať podľa ich správania a aj mimiky, som rada, že to viem rozoznať

svojich blizkych viem odhadnut,aj moje deti... mam akysi šiesty zmysel, a manzel ten nedokaze pochopit ako viem no co prave mysli on, tak ho mam precitaneho :)

Presne tak ako spomina vela sutaziacich dam je to mimika a hlavne oci su zrkadlom duse

Trápenie iných spoznám väčšinou podľa ich celkového správania - sú tichí, zahľadení niekam mimo, akoby neprítomní.

rada sa zaobeberám psychológiou a rada počúvam a skúmam svojich blízkych a známych,poradím,vypočujem (to je dôležité)oči aj mimika prezradia veľa,aj pohyby a gestá....

Ahoj

Urcite ano....na cloveku je hned vidiet, ked ho nieco trapi....je sklesly, smutny, mlkvy....

Už to tu síce zaznelo, ale oči sú naozaj oknom do duše. Doteraz som si myslela, že o tom sa píše iba v knihách, až kým som sa jedného dňa nepozrela na seba poriadne do zrkadla. Síce sa ma pár ľudí pýtalo, či ma niečo trápi, prečo som smutná a ja som im naivne s úsmevom na perách tvrdila, že je všetko v poriadku. Dokonca som tomu sama verila. Až potom som zistila, že moje oči stratili lesk, že už sa tak neusmievajú. Odvtedy viac pozorujem ľudí, všímam si ich zmeny a hlavne ten ich ,,úsmev,, v očiach. A hlavne je pekné , ako sú tí ľudia omnoho krajší, keď sú šťastní :)Oči proste nikdy neklamú :)

Na ľuďoch ktorých dobre poznáme, väčšinou rodina, kolegovia, priatelia , je celkom ľahko zistiť, či sa niečo deje. Keď sú smutní, tak sú väčšinou nesústredení, zadumaní, nič ich nebaví, menej sa usmievajú. Keď vyviedli niečo zlé tak uhýbajú pohľadom, sú nervozni, menia tému, potia sa, hrajú sa s vlasmi, rukami, kúšu si do perí. Toto všetko sú objektívne ukazovatele, ktoré sa líšia podľa subjektivity. Ak človeka poznáme, väčšinou si všimneme zmeny, ktoré sa s ním udiali. U ľudí, ktorých nepoznáme, môžeme akurát tak tápať podľa daných ukazovateľov jeho správania. Niekedy sa môžeme aj zmýliť, pretože povahy ľudí a správanie sú rôzne. Niekto môže byť napríklad nervozny stale :))A niektorí sú zas veľmi dobrí herci. A ja Keby som vyhral túto knihu, určite by som ju daroval priateľke, tá by od radosti tleskla rukami, zadupala nohami, usmievala by sa od ucha k uchu a ja by som vedel, že je šťastná. :)

mam rada take knihy

snažím sa vždy prísť na koren veci...väčšinou je to vycítiť zo správania a mimiky:-) balíček by ma potešil ktorýkolvek:-)

S ľuďmi s ktorými je človek často či už sú to rodina,príbuzní či kolegine vie podľa výrazu tváre gést a postoja (niekedy aj s rozprávania ) zväčša uhádnuť či majú problémy.Mne to zatiaľ vychádza odhanúť náladu či problémy daného človeka.

Samozrejme viem ale nie u všetkých,hlavne u svojich detí viem prezradí to ich správanie a samozrejme oči :)))

Vždy si všimnem, ak niekoho z mojich najbližších niečo trápi a snažím sa to riešiť. Horšia situácia nastáva, ak za vznik problému môžem ja. Potom sa to rieši ťažšie, ale takéto vzťahové veci by sa nemali nechávať "na potom". Väčšinou vzniknutý problém vyzistím z očí, tie prezradia naozaj všetko, ale aj hlas a spôsob komunikácie je odlišný, ak toho človeka naozaj niečo trápi. A ak ho skutočne veľmi dobre poznáte, viete, ako takéto situácie riešiť, či pomôžu povzbudzujúce slová, alebo radšej vedro zmrzliny:))

Pri svojich najbližších - to áno, vycítim z pohĺadu, zo správania, podľa toho, ako reagujú na moje otázky... ťažšie je to u ľudí cudzích, pretože pretvárky nepoznajú hraníc..

prezradia ich vsetky vymenovane veci...Napr. mala neter nevie klamať a hned sa usmieva..., inak ked je niekto smutný,tak málo rozpráva... a mamine to vidim na očiach...

Vždy záleží od osoby a od situácie, niekedy to zbadáte hneď, podľa správania, inokedy je potrebné sa viac porozprávať, najbližší priatelia sa hneď rozpovedia sami... (knihu, tyrkysový šál a čiapku)

Väčšinou si dokážem všimnúť keď niekoho z mojich priateľov a blízkych niečo trápi. Je to vidieť hlavne na jeho nálade, správaní, ale aj v jeho/jej pohľade. Veľa krát viem odhadnúť aj myšlienky ktoré má človek a na to na čo myslí. Veľa záleží od typu človeka. Zaleží či dáva najavo svoje pocity či už vedomo alebo nevedomo, alebo sa ich snaží skrývať. V tom prípade treba mať toho človeka "prečítaného" a vedieť odhadnuť jeho konanie a to sa dá iba keď toho človeka veľmi dobre poznáte.

tak toto sa práve učím, mám 2-mesačné bábo takže pri jej plači MUSÍM nakúkať do jej malej dušičky aby som zistila čo práve chce :-)

Väčšinou viem vycítiť, ako ľudia zareagujú na určité slová a podľa toho sa niektorým vyhýbam. Ale nazrieť niekomu do duše je podľa mňa nemožné. Vždy ostane niečo skryté, veď sama viem, že mám tajomstvá, o ktorých nikto nevie :-)

Väčšinou viem vycítiť, ako ľudia zareagujú na určité slová a podľa toho sa niektorým vyhýbam. Ale nazrieť niekomu do duše je podľa mňa nemožné. Vždy ostane niečo skryté, veď sama viem, že mám tajomstvá, o ktorých nikto nevie :-) PS: mám rada tyrkysové veci :-)

veľa prezradia očká, ale keď niekoho poznáte dlho dlho dlho, tak stačí len kratky pohľad na osobu, ktorá nie je v pohode - to človek proste vycíti . . .

Snažím sa vycítiť priania a nálady svojich blízkych ako najlepšie viem, hoci to nie je vždy ľahké. Sú veci, s ktorými sa človek nechce vždy podeliť. Kde môžem - pomôžem.

Takéto odhady mi bohužiaľ príliš nejdú. Ale ľudia ktorých mám rád mi už vedia sami povedať, s čím potrebujú pomôcť. Som rád, ak môžem byť oporou. A momentálne mi niekto našepkáva, že najkrajší je tyrkysový balíček, ale hlavne, nech je s knihou ;-)

zalezi ako u ktoreho priatela. niektorych odhadnut viem a niektorych nie. ale ked niekoho blizkeho nieco trapi, a ma chut sa s niekym porozpravat, vie ze za mnou moze prist :) dost to prezradza spravanie ako to ci je napr zabavný a veselý ako inokedy alebo len posedava a usmieva sa.

Niekedy sa mi to podarí, často podľa správania, mimiky, občas je to vidieť v očiach ale asi najčastejšie postojom a mimikou.

Ja som v tomto úplne nemožná, pokiaľ mi človek priamo nepovie čo mu je, tak som sratená.

Je to jednoduché rozoznať podľa pohľadu. Ľudia, ktorých niečo trápi väčšinou uhýbajú priamym pohľadom do očí a často pozerajú do prázdna

Vacsinou spoznam trapenie blizkych ci znamych podla pohladu..Ako sa hovori - oci su oknom do duse. Viete v nich vidiet iskricky radosti, lasku, dobrosrdecnost, ale aj ubolenu dusu..No a bohuzial som uz nejeden raz videla v ociach niektorych znamych aj zavist a zlo.. Balicek - Kniha, tyrkysovy sal a ciapka

Väčšinou sa to priamo nedá, ale dá sa to niekedy "vyčítať" z ich tváre. Ak ich niečo trápi, celý deň sa ani neusmejú, sú taký bez nálady. Väčšinou to prezrádzajú oči, ale stretla som sa aj s tým, že to prezrádzala mimika, či gestá. Ak nám aj niekto klame, alebo sa na nás hnevá, väčšinou sa nám nepozerá do oči. Ved, ako sa aj hovorí- oči sú oknom do duše.

Nazerám do duší mojich najbližších každý deň. Ale aj do duší ľudí ktorých chcem takpovediac preskúmať a zistiť o nich niečo viac , niekedy je to ťažké lebo majú krokodíliu kožu ale po čase sa i tak každý vyfarbí.

Áno, veľakrát sa mi stalo, že som vycítila, že toho druhého niečo trápi, aj keď sa tváril, že sa nič nedeje... Prezradia to oči vtedy keď sú smutné. Najlepšie väčšinou človek vidí do duše svojim blízkym a ľuďom, ktorých dobre pozná. Avšak mňa zaujímajú aj ostatní a častokrát ich dobre odhadnem. Záleží to aj od samotných ľudí či sú otvorení. Z uzavretých sa "číta" ťažšie.

nám s manželom sa stačí len na seba pozrieť a už vieme čo si kto myslí. aj nejaka telepatia funguje medzi nami. stalo sa mi, že som v zime spadla z bicykla a ešte som ani nevstala zvonil mi mobil... manžel mi vola aby som si davala pozor lebo a veľmi šmýka. ja som mu len so smiechom povedala, že ďakujem práve som sa pozbierala zo zeme. Minule som si varila kavu, on nebol doma ale zamyslene som naliala aj jemu do jeho šálky. So smiechom som to ukazoval dcere aha pozri aka som blba , ocko nie j doma a ja som aj jemu naliala kavu. Netrvalo ani 3 minuty a on prišiel domov. :-)

Dalo by sa povedať, že skoro každý deň riešime s kolegyňou nálady iných kolegýň. Nedá sa prehliadnuť, keď niekto nie je vo svojej koži, to sa zistí hneď ako dotyčný odzdraví, akú má mimiku a vystupovanie. Pracujem v dosť veľkom kolektíve a dosť mi vadí, ak si ľudia prenášajú na pracovisko svoje súkr.problémy. Ja to nerobím a naozaj sa snažím byť pozitívne naladená a s úsmevom, ale viem byť aj bútľavou vŕbou, keď treba.Nemám rada napätie v práci, prenáša sa to potom aj na mňa.

Som dost empaticka a aj ked sa snažím nepliest sa do ostatnych nedá mi to.Často v kolektíve rozoberáme aj osobné problémy a často je vidiet u koho sú to vážne problémy už podla toho akú energiu vyžaruje.

Myslím si, že každý citlivý človek ihneď pozná na druhom človeku, keď je utrápený, nešťastný. Poznať to hneď z jeho reči,smutného pohľadu,nervozity...

S tymto teda vobec nemam skusenosti, aj ked bolo by to zaujimave ale pri dnesnom hektickom svete clovek nejako nema cas na take veci... Majka

Mám skúsenosti hlavne s človekom s ktorým mám hlbší citový vzťah. Niekedy sa stane že vycítim z jeho pohľadu že niečo nie je v poriadku. Ale napokon to spolu vyriešime. Myslím si že mimika a gestá veľa prezradia na človeku.

Áno,zväčša viem či niečo druhých trápi,alebo viem presne,kedy niekto klame.U mňa to vychádza z môjho pocitu,na ktorý väčšinou nedám dopustiť a neraz som predpokladala čo sa stane ,alebo ako to dopadne a presne to tak aj vyšlo.

Mala som kamaráta, ktorý mi moc ublížil. A ja som mu pomáhala, a aj teraz koľko krát ho zbadám, všimnem si že ho niečo trápi. Neviem dohadnúť ľudí ktorých nepoznám. Ale tých ktorých poznám, poznám veľmi dobre. Oči vedia klamať a nie vždy na to prídeme.. všímam si chvíľky, keď sú sami.. Aspoň na pár sekúnd, alebo keď sa pozerajú mimo.. Vidím to na ich správaní. A vždy cítim, že sa trápia. Možno je to dar, že viem vicítiť nebezpečenstvo svojich blížnych, ale nie vždy ma poslúchnu. A spravia po svojom a dostanú sa ešte do večších problemov.. Ale s tých im pomáham ísť von.. Vlastne zistím to na ich správaní, pozorujem ich a viem či sa usmievajú úprimne, alebo falošne..

Do duše svojich blízkych vidím... znie to zvláštne, ale je to tak. Vždy si všimnem, keď ich niečo trápi, aj keď zatnuto tvrdia, že o nič nejde a že len jednoducho nemajú náladu. Prezradia ich oči a celkové správanie..Inokedy veselí, čulí, plní energie sa zrazu zmenia na malé kôpky nešťastia bez elánu a bez duše. A to si ja, večne usmiata, určite všimnem ako prvé.

Áno, viem rozoznať keď niekoho niečo trápi je to vidno na jeho očiach. Z niektorých to je proste cítiť. Neviem síce na čo myslia. Smutní ľudia sú väčšinou dosť zamyslení a majú smutné oči.

Myslím si, že viem nazrieť do duše svojich blízkych až príliš. Hneď spozorujem, ak niekoho niečo trápi, vidím im to na očiach a takisto v ich vystupovaní. Som človek, ktorý keď niekoho niečo trápi, snaží sa mu pomôcť ako najlepšie vie, pretože mu nie je ľahostajné, ako sa jeho blízky či známy cíti...veľmi rada si vypočujem problémy iných a snažím sa im pomôcť, pretože pomôcť niekomu je pre mňa balzam na dušu... Rada by som vyhrala balíček, v ktorom je kniha Okno do duše, tyrkysový šál a čiapka :)

Nazriet niekomu do duse je velmi tazke, treba cloveka poznat a dotycny vas musi do duse vpustit

Pri dobrých praiteloch,kt. poznám dlho sa to dá ale nie pri všetkých :)

Mám ukecaného kamaráta a ked je celý den ticho tak viem že sa niečo deje...Alebo sa až príliš usmieva a tak skrýva smútok... Malé deti sú najlepšie na nich je hned všetko vidiet!

prezradia to oci

Niekedy netreba nazerať do dučí, stačí vedieť čítať medzi riadkami... mať otvorené nielen oči, ale aj uši.-)

Veľmi ťažko viem nazrieť do duše svojej takmer 12 ročnej dcérky :( Je introvert a úspešne skrýva svoje pocity. Keď je toho na ňu priveľa, vyplávajú napovrch. Niekedy je čitateľná, ale niekedy ako socha a partizán v jednom :)

keďže pracujem s mladými luďmi v pubertálnom veku, naučila som sa odhadnúť z ich správania, reči, pohľadu a mimiky, keď sa pre niečo trápia, aj keď oni tvrdia, že sa nič nedeje.

Treba sa veľa rozprávať, vedieť sa pýtať v správnej chvíli. U blízkych vždy viem, či ich niečo trápi, veď sa tak dobre poznáme, že to vidno na tvári hneď. Aj ako hovoria a ako stoja, presne, ako píšete. Pred blízkymi nie je šanca sa pretvarovať, že je všetko ok.

:)

Viem odhadnut a citim,že ich niečo trápi,skor ich prezradí mimika a gestá...ale vždy mi daju za pravdu ked je už neskoro alebo naposlednú chvíľu...

Určite je na človeku vidieť, ked Ho niečo trápi. Prezradí to neverbalne, verbálne. Oči sú zrkadlom duše. Povedia veľa. Ale Aj celkový postoj človeka. Držanie tela, mnohokrát si neuvedomujeme, akí sme čítatelni a čo prezrádzame bez toho, čo by sme povedali len slovo. Človek je úžasná jedinečná bytosť.

u ludi ktorych mam rada ano a u niekoho cudzieho je niekedy pretvarka hodna hereckeho vykonu tak je to tazsie...

Myslím si že empatia je moje druhé meno. Už sa mi pár krát potvrdilo že viem ľudí odhadnúť, a bohužiaľ aj s kamarátov sa stávajú nepriatelia ale aj to som celkom vedela "včas" odhaliť. Rada pomôžem keď niekoho niečo trápi, horšie ale je keď ten druhý nechce a skrýva svoju bolesť za úsmev, ale aj takí ľudia sú. Niekto to dáva dosť jasne najavo iní to skrýva za úsmevy, gestá a dobrú náladu.

u priatelov sa snazim uz podla nalady odhadnut ci ich nieco trapi a vatcinu to aj spravne odhadnem.

u ľudí ktorých dlho poznám, určite viem veľmi rýchlo odhaliť na ich správaní a výraze tváre, akú majú práve náladu, či ich niečo trápi alebo čo si myslia o tom, čo som práve povedala :)

Ano viem odhadnúť,mne úplne stačí ked je niekto u nas na navšteve a ako pozera,pohyby tela aké má.Viem to odhadnúť hned.

Svojich priatelov poznam takze tych odhadnut viem u cudzich je to ale tazsie...

su ludia u ktorych sa da vsetko odhadnut :)

Najviac viem nazrieť do duše svojho manžela. Myslím si, že sa navzájom poznáme dokonale. Keď ho niečo trápi, nemusí mi nič hovoriť, jednoducho mu to prezradia oči. A keď vymýšľa nejaké prekvapenie, hneď ho odhalím... iba raz sa mi to nepodarilo... keď ma požiadal o ruku :)

Myslím si, že áno viem nazrieť do duše. Niektorých mám už prečítaných ako knihu už len čítať. A niektorí sú veľmi uzavretí, takže aj keď vidíte, že sa trápia neprezradia svoje tajomstvá. Taký je život.

Ja sa asi v ludoch nevyznam,vzdy ked si myslim ze viem co ten dotycny citi sa zmylim :(

Myslim si,ze do niektorych ludi vidim viac ako do seba ale to zavisi od cloveka

Asi ano, pri manzelovi je to uz automatika- mimika, gesta, rec tela- to uz sme zohrata dvojka takze ani nemusi nic vraviet :) A co sa kolegov tyka, tiez uz sa mi vela krat potvrdilo ze ma intuicia neklame a ak moje senzory nieco zaregistrovali tak sa vzdy nieco dialo. Moj siesty zmysel ma tusim este nikdy nesklamal- takto som dokonca prisla na neveru mojho ex- stacil jeden telefonat, to ako a co hovoril a uz mi bolo vsetko jasne. Cize asi viem dobre nazerat a odhadnut, len neviem ci je to chvalabohu, alebo v niektorych pripadoch bohuzial :)

Svoje deti viem odhadnut, ale inych asi nie. Uz som sa viackrat sklamala v ludoch, asi to neviem odhadnut.

U svojich blízkych viem, dívam sa nielen očami ale hlavne srdcom.. a u cudzích to chce nejaký čas, často ich prezradí tvár a oči..

Väčšinu ľudí viem odhadnúť veľmi dobre. Niesom si istá, čím konkrétne to je, ale zrejme pohľadom. Oči toho vedia pvoedať naozaj veľa a hneď po pohľade to bude zrejme komunikácia. Keď niekoho poznám aspoň pár dní, nejak si zvyknem na jeho spôsob vyjadrovania a keď sa potom hoc len trošičku zmení, všimnem si to.

Svojim blizkym a priatelom nazeram do duse svojou uprimnostou, ustretovostou ..... výraz tváre a mimika hned prezradia trápenia ... v ľuďoch som sa sklamala a som opatrnejsia, ale moja duša mi nikdy nedovoli nepomocť hocikomu, kto v danej chvili potrebuje podať pomocnu roku alebo poradiť slovom. Ludia by si mali pomahat nie sa nenavidiet!

Občas áno, občas nie - niekedy to chce lepšie spoznať človeka i viac času.. dôležité je nezabúdať sa rozprávať..

Myslím si že viem celkom dobre odhadnúť manžela aj deti, ved ako rodina, ktorá žije spolu pod jednou strechou sa dobre poznáme a ťažko je niečo pred zvyšným členom rodiny utajiť.U manžela dokážem zachytiť už prvé signály toho, že niečo nieje v poriadku, sme spolu už dlho.prezrádza ho vždy zmena správania a hlavne nieje dobrý herec, takže jeho role ,že je všetko v poriadku sú zahrané úplne amatérsky :)) ale často krát ma hnevá, že aj po odhalení dokáže presviedčať, že je všetko OK, takže odstránenie problémov, ktoré sú pre muža obrovské a pre ženu často "hračka" tým len oddaľuje. u priateľok je to ťažšie zistiť, na ich analýzu nemám ani toľko času ani sa tak dokonale nepoznáme, takže tam sa musíme len spoliehať , že kto má problém, "vyklopí" ho sám :)

Blízkych áno, ale veľa ráz som sa aj zmýlil a sklamal, ako to v živote chodí..

U kamarátov si to často povieme na rovinu, neraz ich prezradia gestá i pohľady..blízkym do duše viem nahliadnuť a v práci si popravde u kolegov držím troška odstup..

Ja to vezmem asi z oboch stránok. Vo mne sa strašne ťažko číta, aspoň čo sledujem. Vyzerám, ako keby som bola permanentne naštvaná, aj keď nie som (ja za to nemôžem, proste tak vyzerám) a keď už chcem aby si niekto dačo všimol, tak to musím dať aj poriadne najavo (spôsob vyjadrovania, pohľad)a niektorí, čo si myslia, že ma už poznajú aj s topánkami, tak to veru nepoznajú. Na druhej strane, čo sa týka mojich pozorovacích a odhadovacích schopností, tak mám strašne zlý "prvý dojem", na prvýkrát odhadnem človeka úplne mimo a potom len pozerám :D Ale pokiaľ ide o človeka už bližšieho, tak tu mi to celkom ide, či už rozpoznám momentálne rozpoloženie z reči, ale skôr z tej neverbálnej stránky, z toho "tvárenia sa" a aj keď sa dotyčná osoba vykrúca, nakoniec aj tak výjde, že som si myslela a tušila dobre. Keď môžem, pomôžem s problémami, ale nasilu sa v nich nevŕtam. Len rada ľudí analyzujem. Ale sklamala aj blízka osoba a doteraz som neprišla na to, prečo a čo sa stalo. U priateľa - ten je tiež taká zložitá osoba a občas ľudí okolo seba pekne oblbuje - mne ale povedal, že to na mňa neskúša, tak mu verím a v tom prípade ho mám úplne pod palcom :)On mňa až tak nie :) - a keby sa mi náhodou pošťastilo vyhrať, tak by som brala balíček s letnou kabelkou, šálov mám fúúúru :D

ľudia majú svoje trápenia, radosti i vášne napísané v očiach... pozrite sa priateľovi do očí a uvidíte, čo ho trápi, uprednostňujem otvorenú komunikáciu a dôveru vo vzťahu, vtedy sú si ľudia blízky aj bez slov :)

Do duše svojich blízkych áno, priateľ začne byť mlčanlivý, a keď sa ho opýtam čo sa deje tak začne nahadzovať čudné ksichtíky a tvrdiť že sa nič nestalo, ale tak po pár minútach zatĺkania to z neho vytiahnem a keď to zo seba dostane, vyrozpráva sa, tak je už lepšie.

O ľuďoch mi veľa prezradí prvý rozhovor s nimi, téma rozhovoru, spôsob vyjadrovania sa, mimika. Niekedy však reč tela aj klame, preto sa mi často stáva, že sa "spálim" a človeka neodhadnem.

Niekedy mám pocit, že moja empatia je až prisilná. Už odmala som bola senzibilná a reagovala som veľmi citlivo na zmeny vo svojom okolí, obzvlášť na zmeny nálad svojich najbližších. A tak je tomu doteraz. Keď za mnou príde niekto s problémom, nemusí ani hovoriť, že ho niečo trápi, lebo to na ňom vidím už vo dverách, rovnako ako to vycítim aj z tónu hlasu v telefóne. Nedokážem pomoc odmietnuť a ak je to v medziach mojich síl a možností, snažím sa svoje problémy odsúvať na vedľajšiu koľaj a často najprv riešim problémy ostatných. Potom som pri riešení tých svojich už kľudnejšia a mám dobrý pocit na srdci. Horšie je to však, keď pomôcť neviem, alebo nedokážem. Vtedy sa trápim o to viac. Je to pre mňa nesmierne ťažké a mám problém s odosobnením. Aj spätne s odstupom času si dookola v hlave premietam danú situáciu a z každej strany zvažujem, či predsa len nebolo nejaké riešenie a ja som ho nenašla. Viem, že by niekedy bolo omnoho jednoduchšie povedať si, že sa ma to netýka a nemôžem pomôcť všetkým, ktorí to potrebujú, že musím myslieť viac na seba a svoju rodinu, ale nedokážem to. V situáciách, kedy vidím trápenie, ktoré neviem poriešiť, snažím sa ho aspoň zmierniť a priviesť jeho nositeľa na iné myšlienky – často stačí sa len porozprávať, alebo im dám malý darček, napríklad pletený šál, ktorý síce nie je balzamom na dušu, ale vie zohriať telo a dať jeho novému majiteľovi pocit, že tu preňho niekto je, komu na ňom záleží a má ho rád :-)

Ďakujem vám krásne, práve som sa dozvedela, že som jednou zo šťastných výherkýň. Veľmi ste ma potešili, vôbec som to nečakala. Chcela som sa informovať, kde mám poslať adresu? Na mail mi ešte nič neprišlo.Ďakujem.

prezradí ich správanie,oči a hlavne mimika a čo rozpravajú a ako to rozprávajú...

Oči!! Každého prezradia oči. Hlavne keďklamú alebo niečo zatlkajú, pozerajú sa všade len nie na vás. No niektorý to majú nacvičené tak dobre, že ani priamy pohľad do ich očí vám neumožní spoznať ich úmysel. A ten určite nieje dobrý. Väčší znalci to však spoznajú podla rozširovania zreničiek :D Nie nadarmo sa hovorí že oči sú oknom do duše!!!! Tie prezradia vždy každého. :D