Ako je možné, že to prežil? Vlastnými slovami odhaľuje Charlieho Sheena bez príkras

Jednou z veľkých devíz knihy je pozadie, z ktorého Charlie Sheen vyšiel. Neprišiel do Hollywoodu ako outsider, ktorý si musel vybojovať prvý kontakt s branžou. Filmový svet mal doslova doma. Bol obklopený ľuďmi, ktorí tvorili dejiny kinematografie, a už od detstva nasával atmosféru nakrúcania, herectva a slávy.

Aj preto memoáre nepôsobia iba ako sled excesov jednej búrlivej hviezdy. Majú aj hodnotu autentického svedectva o tom, ako sa rodí herec, ktorý sa od útleho veku pohybuje v prostredí, kde je genialita, tlak, ego aj chaos súčasťou každodennosti. Zaujímavé je aj to, že Sheen spomína svoje začiatky cez konkrétnych ľudí a situácie, nie cez všeobecné frázy.

Pre milovníkov filmu a televízie je veľkým lákadlom to, ako Sheen rozpráva o svojich najznámejších projektoch. Kniha ponúka pohľad zvnútra na filmy a seriály, ktoré poznajú celé generácie divákov, no zároveň ich zbavuje pozlátka.

O filme Čata píše ako o projekte, ktorý mu všetko zmenil a ktorý v ňom zároveň otvoril nebezpečný boj so slávou. Nie ako romantickú spomienku na veľký zlom, ale ako začiatok dlhej vojny, ktorá sa ho nasledujúce desaťročia pokúšala zničiť.
O to zaujímavejšie pôsobia jeho slová o Wall Street, kde ide úplne proti očakávaniu. Namiesto nostalgického obdivu priznáva, že k tomuto filmu nemá vrúcny vzťah a že vlastný výkon vnímal kriticky. Je to presne ten druh sebairónie a úprimnosti, ktorý robí memoáre presvedčivejšími.

Memoáre sú zaujímavé aj tým, koľko známych osobností sa v nich mihne prirodzene, bez zbytočného pózovania. Michael Douglas, Sean Penn, Matthew Perry, Denise Richards či Chuck Lorre nie sú len mená na efekt. Sheen pri nich ukazuje, aké to je pracovať s nimi, čo na nich obdivoval, čo ho prekvapilo a aké pocity v ňom zanechali.

Veľmi dobre fungujú práve drobné postrehy. O Michaelovi Douglasovi píše s rešpektom ako o dokonale pripravenom profesionálovi, ktorý svojou pracovnou disciplínou vytváral atmosféru, v ktorej sa každý musel snažiť viac. Pri Matthewovi Perrym zasa vystihuje zvláštnu zmes humoru, obrany a krehkosti. Takéto miesta dodávajú knihe ľudský rozmer a zároveň ju robia lákavou aj pre čitateľov, ktorí milujú zákulisie Hollywoodu.

Veľmi presne vystihol charakter tejto knihy aj hudobný a filmový odborník Juraj Čurný. O Sheenových spomienkach povedal: „Mal som pocit, že čítam vlastne spomienky filmového Keitha Richardsa.“ Je to mimoriadne trefné prirovnanie, pretože vystihuje nielen mieru chaosu, ktorú Sheen zažil, ale aj skutočnosť, že napriek všetkému stále stojí na nohách a dokáže o tom rozprávať s nečakanou otvorenosťou.

Čurný zároveň upozornil aj na extrémnosť Sheenovho života, keď hovorí o jeho drogovej minulosti, promiskuite, tlaku slávy a o tom, že priemerného človeka by niečo podobné zložilo oveľa skôr. A práve v tom spočíva aj fascinácia touto knihou. Nie je to príbeh usporiadaného života. Je to pohľad do sveta, ktorý môže na konzervatívnejšieho čitateľa pôsobiť ako hotové peklo, no zároveň ho nemožno prestať sledovať.

Pozrite si video s Jurajom Čurným:

Zaujímavé je aj to, že prvú polovicu knihy budete vnímať ako detailnejšiu a súdržnejšiu, zatiaľ čo druhá pôsobí rýchlejšie, divokejšie... akoby kopírovala tempo jeho života v období najväčších excesov. No aj to je svojím spôsobom autentické. Tento rozkol medzi pokojnejším rozprávaním a neskorším chaosom možno čítať nielen ako kompozičný znak, ale aj ako zrkadlo samotného Sheenovho osudu.

Ak hľadáte uhladené rozprávanie s poučkou na konci, toto nebude ono. Ak vás však láka výpoveď človeka, ktorý prežil neuveriteľné množstvo úspechov, škandálov, závislostí, vzťahových katastrof aj bolestivých zlomov, a ešte o tom dokáže rozprávať s humorom a rozprávačským talentom, potom je kniha Vlastnými slovami viac než dobrá voľba.

Z anglického originálu Book of Sheen (Gallery Books Subsidiary Rights Department, An Imprint of Simon & Schuster, LLC, 2025) preložil Radoslav Kozák.

Milan Buno, knižný publicista