Prestaňte byť racionálni

Storočný starček vyliezol z okna a zmizol – Švéd Jonasson neplytvá miestom a fascinujúci príbeh štartuje hneď v názve knihy. Storočný Allan mal po krk sterilného života v starobinci, a tak utiekol, a je mu jedno, kam. Tým sa začína jeho čudesné putovanie, počas ktorého sa nechá unášať životom, náhodami, udalosťami - tak ako to robil celý život. Jeho útek vyzerá, ako keď sa vajce vybralo na vandrovku a kadekoho postretalo. Aj k Allanovi sa pridávajú zaujímaví ľudia – a čitateľ ich so zvedavosťou malého dieťaťa nasleduje. Musí sa však vzdať (tak ako v rozprávke) racionálneho vnímania a jednoducho si len užívať. A vskutku je čo – peňazí je dosť (kufor z obálky knihy je totiž plný bankoviek), alkohol tečie prúdom, sem-tam treba upratať nejakú tú mŕtvolu, vyliečiť slonicu, utiecť pred rozzúreným zločincom.

Hýbal len tak dejinami

Dynamika sa umocňuje naháňačkou s políciou, ktorá je vždy o krok pozadu, až kým tiež nesplynie so svetom starčeka, kde platia trocha iné pravidlá, morálka je relatívna, hranice sa prekračujú v mene dobrého úmyslu a zachovania pohody (veď nech hodí kameňom policajt či čitateľ, ktorý je bez viny). Ako bonus čitateľ spoznáva i celý Allanov život – za svojich sto rokov dvadsiateho storočia stihol pohýbať dejinami Ruska, USA, Číny, mal pletky so Stalinom, Trumanom, Kim Ir-senom. A to všetko bez akýchkoľvek ambícií, všetko išlo náhodou. Je to absurdita na štýl Douglasa Adamsa – uletená, ale zároveň premyslená. A hlavne veľmi vtipná. Hoci jej chýba Adamsova spoločenská hĺbka. Humor, ale aj niečo širšie (nadľahčená radosť zo života, čaro spontánnosti, dôvtip a absurdita) sú inšpiráciou, z ktorej si čitateľ môže nabrať priehrštím a odľahčiť svoj život plný výkonov a nárokov. Kniha nič veľké nerieši, ale ukazuje, že život môže byť i veľmi príjemný – záleží na uhle pohľadu. ("A ako si predstavuješ, že do lietadla dostaneme päťtonovú slonicu?" "Neviem," povedal Allan. "Ale keď budeme myslieť pozitívne, nejako sa to len utrasie." )

Rozpráva, ako žije

Čaro knihy je aj v jazyku: v slovách odľahčujúcich situáciu, v irónii medzi riadkami, šteklivej skladbe viet. Kniha rozpráva v zásade tak, ako starček žije. Viac sa to podarilo uchovať v českom preklade, ten slovenský je trocha ťažkopádny, veľmi spisovný až sterilný. Pred otvorením debutu švédskeho spisovateľa Jonasa Jonassona treba odložiť všetky predsudky a šablóny, posadiť sa na vlnovku a nechať sa unášať. Je to veľmi príjemná jazda, na leto ako stvorená. Či už s "paraplíčkom" uprostred drinku, ako to má rád Allan, alebo bez neho.

HANA ŠEVČÍKOVÁ
autorka je psychologička

Publikované: 12.07.2013, SME, s.11