Moháč nebol len jedna prehratá bitka. Nová výpravná kniha odhaľuje, ako sa zrútilo Uhorsko

Výpravnú publikáciu pripravili skúsení historici z Historického ústavu SAV Diana Duchoňová, Tünde Lengyelová a Svorad Zavarský spolu s ďalšími odborníkmi. Kolektívne takmer 500-stranové dielo vzniklo pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči a ponúka oveľa širší pohľad, než by naznačoval samotný názov.

Uhorsko čelilo rastúcemu tlaku Osmanov už celé desaťročia. Osmanská ríša sa medzitým premenila na jednu z najväčších mocností svojej doby. Keď sa v roku 1520 stal sultánom Süleyman I., osmanská expanzia vstúpila do novej fázy. Jeho výpravy smerovali aj proti Uhorsku a tlak na južnú hranicu postupne rástol.
Problémom však nebol iba nepriateľ za hranicami. Kniha sa venuje aj vnútornému fungovaniu Uhorska, jeho politickým sporom a stavu vojenstva. Práve táto kombinácia vonkajšieho tlaku a vnútorných slabín pomáha pochopiť, prečo sa situácia v roku 1526 skončila takou katastrofou. Autori pritom nehľadajú jedného vinníka. Moháč predstavujú ako výsledok dlhšieho vývoja, nie ako príbeh jednej nesprávnej vojenskej taktiky.

Samotná bitka patrí k najdramatickejším kapitolám knihy. Uhorská armáda sa 29. augusta 1526 postavila osmanskému vojsku v priestore, ktorý bol navyše mimoriadne náročný. Po porážke nasledoval chaos a útek. Situáciu ešte zhoršila prudká búrka, ktorá zaplavila močaristý terén. Mnohí ľudia zahynuli pri úteku a tragédiu sprevádzalo rabovanie vojenského tábora. Jednou z obetí bol aj mladý uhorský kráľ Ľudovít II. Jeho smrť však neznamenala iba stratu panovníka. Vzniklo mocenské vákuum, ktoré otvorilo otázku, kto bude Uhorsku vládnuť. A odpoveď nebola jednoduchá.

Pre slovenského čitateľa je pritom mimoriadne zaujímavá kapitola o Bratislave. Po obsadení Budína Osmanmi v roku 1541 sa totiž politické centrum Kráľovského Uhorska presunulo do Prešporka. Bratislava sa už v roku 1536 stala novým hlavným mestom a neskôr sa stala aj miestom zasadania uhorského snemu a korunovácií. Od roku 1563 sa v Dóme svätého Martina konali korunovácie uhorských kráľov a kráľovien. Moháč tak pomáha vysvetliť aj to, prečo mala Bratislava v dejinách Uhorska takú významnú úlohu.

Práve tu sa Osudový Moháč odlišuje od klasického historického rozprávania o bitke. Kniha sa nekončí pri armádach, kráľoch a politických rokovaniach. Autori sa dostávajú až k životu obyčajných ľudí. Sledujú hospodárstvo, obchod, dopravu, komunikáciu, pohraničné hrady, vojenskú organizáciu, správu územia či každodennosť.

Zaujímavý je napríklad príbeh o tom, ako sa po Moháči menila obrana krajiny. Vznikali signalizačné systémy a vartovky, ktoré mali upozorňovať na približujúce sa osmanské vojsko. Ohrozené boli aj banské mestá, pretože zlato, striebro a meď z územia dnešného Slovenska predstavovali pre Habsburgovcov mimoriadne dôležitý hospodársky zdroj.
Kniha sa pritom dostáva aj k menej známym detailom. Ukazuje napríklad, že dlhodobé spolužitie obyvateľstva s Osmanmi prinášalo okrem konfliktov aj obchodné a kultúrne kontakty. Osmanské dedičstvo preto nemožno vnímať iba cez vojny a násilie.

Historické dobové zdroje

Silnou stránkou publikácie je aj práca s dobovými prameňmi. Čitateľ sa môže dostať k správam, listom, kronikám a dobovej publicistike, teda k materiálom, ktoré približujú, ako ľudia udalosti sami vnímali. Zaujímavou postavou je napríklad Štefan Brodarič, humanista chorvátskeho pôvodu, biskup, kancelár kráľa Ľudovíta II. a priamy účastník bitky. Jeho správa o Moháči patrí medzi najdôležitejšie dobové svedectvá o priebehu a priestore bitky.

Pre slovenského čitateľa je podstatné ešte niečo. Moháč nebol udalosťou, ktorá sa odohrala „niekde v Maďarsku“ a skončila sa porážkou jedného kráľovstva. V roku 1526 sa zásadne zmenili pomery v celom uhorskom priestore. Nasledovali nové hranice, presuny obyvateľstva, vojenské konflikty, zmeny v správe krajiny a postupná premena miest aj šľachtických sídel. Na hradoch pribúdali nové obranné prvky, ale aj renesančné paláce a kaštiele. Dôsledky cítiť aj v dejinách dnešného Slovenska - od postavenia Bratislavy cez význam banských miest až po obranný systém, ktorý vznikal proti osmanskej expanzii.

Osudový Moháč je kniha o tom, čo sa stane s krajinou, keď sa v rozhodujúcej chvíli stretnú vonkajší tlak s vnútornými problémami. A keď dôsledky jedného dňa pretrvajú celé generácie.

Vznik tejto knihy podporil Arctic Paper.

Milan Buno, knižný publicista