Čo všetko ste ochotní riskovať? Večierok s kazuárom ukrýva viac než zvláštnu zápletku

Isa M. oslavuje narodeniny vo vile svojej rodiny neďaleko Turína. Pozvala spolužiakov z univerzity, starých priateľov, známych aj ľudí, ktorých vlastne poriadne nepozná. Je tu hudba, jedlo, alkohol, cigarety, flirtovanie a všetko, čo k veľkej študentskej párty patrí. Jedného človeka však Isa vyhliada oveľa netrpezlivejšie než ostatných. Ezio, jej spolužiak a muž, do ktorého sa zamilovala, stále neprichádza. A navyše nezdvíha telefón.

Potom sa medzi narodeninovými darčekmi objaví záhadný balíček s odkazom. Ak sa do jednej hodiny nikto z hostí nedotkne kazuára v susedovej záhrade, Ezio zomrie. Polícia neprichádza do úvahy. Ani žiadne triky.

„Prečítaj ho.“
Natešene začne čítať: „Ak sa nikto do jednej hodiny ráno nedotkne kazuára...“ tu však náhle zmĺkne.
„No? Čo sa tak tváriš?“ opýta sa Isa.
Claudia zdvihne zrak. „... Ezio zomrie.“
Všetci stíchnu.
„Polícia alebo akékoľvek finty rovná sa smrť,“ potichu dočíta Claudia.

Najprv to všetkým pripadá ako absurdný žart. Veď kto by už len kvôli anonymnému odkazu išiel dráždiť obrovského austrálskeho vtáka? Kazuár však nie je nevinný exotický tvor. Je veľký, silný a pri ohrození môže byť mimoriadne nebezpečný. A tak sa z večierka postupne stáva zvláštna hra s časom, strachom a rozhodovaním.

Práve tu sa ukazuje, prečo Večierok s kazuárom nie je iba ďalším príbehom s originálnou zápletkou. Kazuár totiž môže byť chápaný ako symbol. Stojí za plotom, ktorý treba prekročiť. Na jednej strane zostáva svet mladosti – večierkov, kamarátov, spontánnosti, chvíľkových vzťahov a života v prítomnom okamihu. Na druhej strane je dospelosť. A tá môže byť desivá.

Mladí ľudia v San Pietrovom príbehu majú pred sebou množstvo možností, no namiesto pocitu slobody často prichádza neistota. Čo budem robiť? Kam smerujem? Koho vlastne milujem? Čo odo mňa život očakáva? A čo ak si vyberiem nesprávne?

Generácia, ktorá má všetko?

San Pietro rozpráva o mladých ľuďoch, ktorí navonok patria k privilegovanej skupine. Študujú na univerzite, sú vzdelaní, pohybujú sa v kultúrnom prostredí a mnohí z nich majú zdanlivo množstvo možností. Vo vnútri však zápasia s úzkosťou, pocitom vylúčenia, panikou či neistotou. Nie je to teda portrét generácie, ktorá nevie, čo má. Skôr generácie, ktorá má priveľa možností a nevie, ktorú z nich si vybrať.

Aj preto je zaujímavá predstava, že ľudia medzi dvadsiatkou a tridsiatkou prežívajú akúsi predčasnú krízu stredného veku. Budúcnosť je ešte ďaleko, no zároveň sa už nebezpečne približuje. Človek si začína uvedomovať, že raz bude musieť prestať skúšať rôzne možnosti a niektorú cestu si vybrať.

San Pietro zvolil pre knihu zaujímavú rozprávačskú konštrukciu. Príbeh postupne sledujeme z perspektívy rôznych postáv. Vďaka tomu sa večierok mení podľa toho, kto sa práve pozerá. To, čo jeden človek vníma ako obyčajnú zábavu, môže byť pre iného prejavom osamelosti. Úsmev môže zakrývať paniku, ľahostajnosť môže byť obranným mechanizmom a sebavedomé správanie nemusí znamenať, že človek presne vie, čo robí.

Najväčšia sila knihy možno nespočíva v samotnej otázke, kto stojí za anonymným odkazom. Oveľa zaujímavejšie je sledovať, čo tento absurdný príkaz urobí so skupinou ľudí. Kto sa začne báť? Kto bude predstierať odvahu? Kto sa pokúsi situáciu racionalizovať? Kto bude čakať, že rozhodne niekto iný? A kto napokon pochopí, že niektorým rozhodnutiam sa jednoducho nedá vyhnúť?

Práve preto môže byť kazuár takým výstižným obrazom dospievania. Stojí pred človekom niečo veľké, nepredvídateľné a potenciálne nebezpečné. Dá sa pred tým ustupovať, rozoberať všetky možnosti, robiť si z toho žarty. Ale v určitom okamihu treba urobiť krok.
Večierok s kazuárom je preto zvláštnou kombináciou humoru, napätia a generačného románu.

Za talianskeho originálu Festa con casuario preložil Adam Šplín.

Milan Buno, knižný publicista