Stano Radič bol majster nenápadnej pointy. Jeho Žuj a nechaj žuť je až prekvapivo aktuálna

Stano Radič mal rád aforizmus. Nie náhodou. Sám ho kedysi opísal takmer dokonale: je to to, čo zostane z románu po vyškrtnutí všetkého zbytočného. To je vlastne dobrý návod na čítanie tejto knihy. Nemusíte si sadnúť na dve hodiny a sústredene „čítať Radiča“. Pokojne otvoríte knihu pri káve, prečítate desať strán, jednu vetu si zapamätáte a knihu zatvoríte. O hodinu neskôr vám tá veta napadne znova.

Možno práve tu je najväčší rozdiel medzi Radičom a množstvom humoru, ktorý poznáme dnes. Jeho dcéra Eva Radičová o otcovi povedala: „Boli to skôr až tragikomické náhľady na svet. Nebola to nejaká treskúca sranda, že teraz sa ideme váľať od rehotu niekde po stoloch. Vždy to malo nejaký hlbší význam.“
A to je pri tejto knihe dôležité. Radič sa nesnaží za každú cenu dostať čitateľa do záchvatu smiechu. Skôr ho trochu štuchne lakťom. Pozri sa tam. Vidíš to? Nie je to celé trochu absurdné?

Iveta Radičová v úvode knihy pripomína hodnotenie spisovateľa Kornela Földváriho, ktorý o Radičovi napísal, že „mal srdce bojovníka“. A dodal, že v spolupráci s Jarom Filipom vytvoril výraznú stopu „morálnej zodpovednosti“ v slovenskom humore. To je možno trochu veľké slovo na knihu plnú aforizmov. Lenže pri Radičovi dáva zmysel.

Vypočujte si podcast s Evou Radičovou:

Súčasťou knihy sú aj spoločensko-politické glosy z legendárnej relácie Radič počasia, ktorú v rokoch 2002 až 2005 vysielalo Rádio Expres. A práve tu si možno dnešný čitateľ uvedomí, akú zvláštnu disciplínu Radič ovládal. Počasie je predsa ideálny materiál na humor. Všetci ho poznáme, všetci sa naň sťažujeme a nikto s ním nič neurobí. Radič však dokázal predpoveď počasia premeniť na komentár k spoločnosti.

„V skutočnosti sme mali také počasie, aké sme si zaslúžili. Niekto bol na výslní, iný v chládku, ďalšieho triaslo, viacerí sa spálili.“

A potom príde pointa o demokratickej vrstve nad Slovenskom, ktorá má „svoje diery“. Čítate to dnes a je v tom čosi nepríjemne povedomé. Nie preto, že by Radič predpovedal konkrétne udalosti. To by bolo príliš veľké tvrdenie. Skôr preto, že dobre odpozoroval mechanizmy, ktoré sa v spoločnosti opakujú.

„Napísať dobrý román je dnes ľahšie ako ho uverejniť.“
Čitateľ, ktorý sa pohybuje okolo kníh, sa na nej pousmeje možno ešte viac než človek zvonka. Spisovateľ v nej uvidí svoju skúsenosť, vydavateľ inú, čitateľ zase ďalšiu. A práve preto aforizmus funguje. Je krátky, ale nie je malý.

Pozrite si video s dcérou Stana Radiča Evou:

Prečo je Radič aj dnes taký aktuálny?

Možno si pri staršej knihe humoru položíte otázku: Nebude to už celé zastarané?
Časť nepochybne áno. Niektoré narážky sú pevne spojené s obdobím, v ktorom vznikli. To je pri politickej satire prirodzené. Lenže potom narazíte na vetu ako „Stále sa porovnávať s inými – to je najistejšia cesta k priemernosti.“
A zrazu sme niekde pri sociálnych sieťach, kariére, susedovom aute, dovolenkách, úspešnejšom kolegovi či večnom porovnávaní sa s ľuďmi, ktorých život poznáme iba z fotografií.

Alebo: „Poznávanie je často krajšie ako poznanie.“
To pokojne môžete povedať človeku, ktorý trávi hodiny na internete hľadaním ďalšej informácie a pritom si zabudol užiť samotné objavovanie.
A potom je tu nádherne absurdná veta o kaproch a Vianociach či hubárska sezóna, v ktorej každý sníva o tom, že bude „držať hubu“. Radič jednoducho vedel, že jazyk má vlastné malé pasce. Stačí ich správne nastaviť.

Prečítate si aforizmus, pousmejete sa, otočíte stránku. A potom sa po chvíli vrátite späť. Pretože vám dôjde, že Stano Radič sa vlastne nesmial iba z nich. Trochu sa smial aj z nás. A občas, čo si budeme nahovárať, celkom oprávnene.
Žuj a nechaj žuť sa dá čítať po stránkach, po náhodne otvorených dvojstranách aj po jednej vete. A možno práve ten posledný spôsob je najlepší...

Milan Buno, knižný publicista