Milenec Adely Ostrolúckej. Aký bol jej vzťah s Ludevítom Štúrom

Trávili spolu každé predpoludnie. Zhovárali sa o literatúre, čítali si, prekladali. Adeline preklady srbskej poézie do slovenčiny sa ukázali zručné, nechýbala im elegancia a literárna hodnota. Zakaždým, keď dopísala, odložila pero do priehlbinky v kalamári a čakala.

Adela je jediná dcéra pána Ostrej Lúky a prirodzene, že najmä matka ju tlačí do vydaja. Práve jej „podsunuli“ pána Benickeho, ktorý by ju mohol spraviť ženou a dal by jej životu zmysel ako tvrdila matka. No Adela ho okamžite odmietla.

Vzápätí spoznáva na návšteve u svojho strýka v Zemianskom Podhradí neobyčajného muža. Nesmierne príťažlivý básnik a filozof Ludevít sa búri voči vrchnosti, a preto ho považujú za vyvrheľa.

„Niečo som vám priniesol.“ Štúr vytiahol tenkú vec zabalenú v hnedom papieri. „Iba týždeň, čo prišla z tlačiarne.“
Počkal, kým roztrhla papier a prečítala názov. Bola to tenká brožovaná knižka Nárečja Slovenskuo alebo Potreba písaňja v tomto nárečí. Autor Ludevít Štúr.

Preskočí medzi nimi iskra, hoci od začiatku vášnivo diskutujú, škriepia sa, podpichujú a akoby navonok dávali najavo nezáujem a odstup. No Adela sa aj proti zdravému rozumu vášnivo zamiluje a musí vymyslieť, ako by hrdého a sarkastického muža dostala do svojej blízkosti. Nazdáva sa, že ak bude prinútený tráviť s ňou čas, začne jej lásku opätovať.

Vo chvíli, keď sa zdá, že sa Adelinmu zámeru začína dariť, všetko sa mení. Najskôr Štúra prekvapivo zvolia za poslanca snemu a vyšlú ho na uhorský snem, ktorý otváral sám panovník Ferdinand V. Následne vypukne revolúcia a búrliváka Ludevíta strhne vír, ktorý navždy zmení Európu.

Solčanská v novinke Milenec Adely Ostrolúckej skvele vykreslila samotné postavy – Štúra ako vysokého fešáka, ktorý dbal na svoj imidž, dobre sa obliekal, bol mimoriadne vzdelaný, scestovaný a jazykovo vybavený. Ostrolúcka pochádza z malej dedinky pri Zvolene, bola len jednou z mnohých zemianskych dcér, bez rovesníčok, len s jedným bratom. Doba ju zošnurovala, hoci bola evidentne vzdelaná. No bola osamelá, odtrhnutá od života...

Autorka ich vzťah ukazuje inak, ako sme sa to kedysi dočítali v knihe Ľuda Zúbeka Jar Adely Ostrolúckej, ktorý vlastne glorifikoval nenaplnenú lásku Štúra k Ostrolúckej. Solčanská to otáča a robí zo Štúra nenaplnenú lásku Adely Ostrolúckej.

Solčanská sa opäť nezaprela, demýtizuje naše dejiny, v tomto prípade najmä pár dňovú revolučnú vzburu dobrovoľníkov v septembri 1848. Išlo vlastne o prvé slovenské povstanie, no trvalo týždeň a skončilo sa neslávne. Napriek tomu ide o dôležitú súčasť našich dejín – veď sme nemali ešte ani svoj jazyk a predsa Štúr, Hurban, Hodža nadchli tisíce ľudí pre ich sen.

Mariana Čengel Solčanská je nielen autorkou úspešných románov, ale aj režisérkou filmov, v ktorých ju tiež zaujímajú historické skutočnosti. Či už je to história nedávna ako vo filmoch Únos a Sviňa, alebo tá dávnejšia (Slúžka, Legenda o lietajúcom Cypriánovi). Je zároveň režisérkou nádherných rozprávok (Tri zlaté dukáty, Zakliata Jaskyňa, Láska na vlásku).

POZOR! Ak si kúpite túto knihu (online v eshope alebo v kamenných kníhkupectvách), môžete sa zapojiť do súťaže o 10.000 € v hotovosti ako hlavnú cenu. Navyše každý deň jeden zo súťažiacich vyhráva hodnotnú encyklopédiu podľa vlastného výberu.
Zoznam všetkých kníh, s ktorými sa môžete zapojiť do súťaže a bližšie informácie nájdete na stránke Knižné a veselé.

Milan Buno, literárny publicista