Požierači svetla: kniha, ktorá navždy zmení váš pohľad na rastliny

Zahľaďte sa na izbovú rastlinu v miestnosti alebo sa pozrite von oknom na zelené organizmy, ako sú stromy či tráva. Zamyslite sa nad tým, aké veľké výzvy musia zdolávať, keď celý život rastú zakorenené na jednom mieste. Stratégie prežitia, ktoré si rastliny museli vyvinúť, prekonávajú v tvorivosti všetky živé bytosti – vrátane nás. Niektoré z nich sú natoľko vynaliezavé, že sa nám to ani nechce veriť.

Vedeli ste, že keď sa rastliny niečo pokúša zožrať, dokážu komunikovať a varujú svojich susedov, aby sa pripravili na útok? Vedia sa pohybovať, a keď ich uvediete do anestézie, prestanú sa hýbať – presne ako živočíchy. Na internú komunikáciu v rámci vlastného tela využívajú elektrické signály – presne ako živočíchy. Počujú kŕmiace sa húsenice – presne ako živočíchy.
Rastliny si pamätajú, kedy ich naposledy navštívila včela a koľkokrát to urobila, čo znamená, že majú pojem o čase a vedia počítať. Rastliny sú schopné komunikovať nielen medzi sebou, ale aj s inými druhmi rastlín a dokonca aj so živočíchmi, ktorými dokážu manipulovať tak, aby ich ochránili či oplodnili.

A teraz sa znova pozrite na svoju rastlinu v kvetináči, na trávu či strom a položte si otázku: Sú rastliny inteligentné? Azda ešte závažnejšia je však otázka: Majú vedomie?
Kniha Požierači svetla načisto zmení vaše vnímanie rastlín. Je plná úžasných príbehov zo života zelene, ktoré vám otvoria oči, a pochopíte, s akými fantastickými formami života sa delíme o túto planétu.

Táto kniha patrí medzi najzaujímavejšie popularizačné tituly o prírode za posledné roky. Dlhé desaťročia sme rastliny považovali za niečo jednoduché. Nemajú mozog, nehýbu sa ako zvieratá a nekomunikujú tak, ako to poznáme z nášho sveta. Moderný výskum však postupne odhaľuje úplne inú realitu.
Schlangerová nás sprevádza laboratóriami, skleníkmi aj tropickými pralesmi, kde vedci skúmajú fascinujúce schopnosti rastlín. Ukazuje, že tieto organizmy dokážu robiť veci, ktoré by sme ešte nedávno považovali za nemožné.

Jednou z najväčších predností knihy je spôsob, akým je napísaná. Schlangerová nie je len autorka, ktorá sumarizuje vedecké štúdie. Vydáva sa priamo medzi vedcov a sleduje ich prácu v teréne. Čitateľ tak spoznáva botaniku ako živú vedu – plnú experimentov, sporov a objavov.

Autorka opisuje napríklad fascinujúci príbeh parazitickej rastliny kukučiny. Táto rastlina nemá listy ani chlorofyl a nedokáže fotosyntetizovať. Po vyklíčení preto okamžite hľadá hostiteľskú rastlinu, z ktorej bude čerpať živiny. Kukučina dokonca dokáže „vyňuchať“ chemické stopy potenciálneho hostiteľa vo vzduchu a smerovať k nemu svoj rast.