Jeden z najlepších kúskov Harlana Cobena

V slovenčine vyšla ďalšia jeho kniha a ako napísali The Globe and Mail:  „Je to jeden z najlepších kúskov Harlana Cobena.“
Tak sa poďme naň pozrieť bližšie.

Online stretávky, četovanie a komunikácia na webe je v móde, ale nie vždy domýšľame riziká. Nádeje a sny sa vedia veľmi rýchlo zvrtnúť a pokojne sa môžu skončiť vraždou. Presne na tom postavil svoj pútavý triler Chýbaš mi Harlan Coben.

„Vyhýbaj sa ľuďom, čo patria minulosti.
Nedovoľ im vracať sa do tvojho života.“

 Na začiatku je to len bežná profilová stránka ako veľa iných na webovom zoznamovacom serveri. Ale keď sa Kat Donovanová, vyšetrovateľka newyorského policajného zboru, lepšie zahľadí na sprievodnú fotografiu, akoby jej doterajší svet odrazu vybuchol a znova na ňu ťaživo doľahnú city, ktoré dlhé roky potláčala.
Z fotografie na ňu hľadí jej niekdajší snúbenec Jeff, muž, ktorý jej zlomil srdce a ktorého nevidela už osemnásť rokov.

V Kat sa rozhorí iskierka nádeje, či práve toto nie je okamih, keď sa pominú dávne tragédie a otvorí sa pred ňou nová budúcnosť. No len čo sa pokúsi nadviazať kontakt s mužom z profilu, oživená nádej sa rýchlo zmení na temné podozrenie a potom hrôzu.

Postupne vychádzajú na povrch obludné zločinecké plány a ich korisťou sa stávajú tí najzraniteľnejší.

„Vykúpiť sa môže iba tým, že ich totálne zlikviduje.“

Počet obetí narastá a Katina vyhliadka na opätovné zblíženie s Jeffom sa čoraz väčšmi vzďaľuje. Úplne ju pohlcuje vyšetrovanie vyvolávajúce otázky týkajúce sa všetkých milovaných ľudí – bývalého snúbenca, matky, ba aj otca, ktorého surová vražda sa za dlhé roky nikdy celkom neobjasnila.

Kat riskuje životy vrátane vlastného, ponára sa do ešte väčšej temnoty a hľadá v sebe silu, aby sa so svojimi zisteniami vyrovnala.

„Keby sa dozvedel, že Kat okolo neho obmotáva slučku, alebo svoje informácie odovzdáva aj ďalším osobám, stisne tlačidlo DELETE – to znamená, že prikáže zabiť všetky obete, pochovať ich, farmársku osadlosť podpáliť a so získanými peniazmi sa niekde odsťahuje...“

Objednajte si nový napínavý triler Chýbaš mi.

 Harlan Coben je medzinárodne uznávaný autor šestnástich románov. Mnohé z nich sa zaradili medzi najpredávanejšie tituly v rebríčku New York Times. Známa je jeho séria kriminálnych príbehov so súkromným detektívom Myronom Bolitarom, ako aj novšia séria zameraná na mladých dospelých, v ktorej vystupuje Myronov synovec Mickey Bolitar.

Harlan Coben je držiteľom prestížnych ocenení za detektívky a krimiromány (Edgara, Shamusa a Anthonyho).

Prečítajte si krátky úryvok z novinky Chýbaš mi:

 1. kapitola

Kat Donovanová sa spustila zo starej barovej stoličke, na ktorej sedával ešte jej otec, a už chcela z O’Malley’s Pubu odísť, keď sa ozvala Stacy: „Zrejme sa ti nebude páčiť, čo som urobila.“

Stacy to povedala tónom, ktorý Kat ešte zadržal. „Prosím?“

O’Malley‘s bol kedysi podnik, v ktorom sa schádzali policajti. Vysedával v ňom Katin starý otec. Podobne tam býval ako doma i jej otec a kolegovia z NYPD – newyorského policajného zboru. Teraz sa z neho stal snobský podnik pre mladých úspešných manažérov, univerzitných prípravkárov, vševediacich géniov a riťolezeckých pozérov. Jeho hostia sa predvádzali v čiernych oblekoch, pod ktorými mali vyžehlené biele košele. Hoci nosili na tvári dvojdňové strnisko, telo si holili tak dôkladne, že vôbec nevyzerali ako muži. Zoženštení mladíci s nagélovanými vlasmi, akoby ich ulízala krava, sa ustavične pochechtávali a namiesto vodky Grey Goose si objednávali vodku Ketel One, lebo sa z nejakej televíznej reklamy dozvedeli, že práve tú pijú skutoční chlapi.

Stacine oči prebodávali okolie. Chcela sa vyhnúť ďalším otázkam. Kat to nemala rada.

„Čo si urobila?“ spýtala sa Kat.

„Počkaj!“ napomenula ju Stacy.

„O čo ide?“

„Ten magor so strniskom na ksichte.“

Kat sa zvrtla doprava a rozhliadla sa.

„Vidíš ho?“ spýtala sa Stacy.

„Teda to ti chodí po rozume?“

„Aha.“

Za tie roky sa O’Malley‘s, vyzdobený letristickými tapetami, veľmi nezmenil. Pravdaže, starú konzolu s televízormi vymenilo množstvo plochých obrazoviek, ktoré ponúkali prenosy rozličných zápasov – komu záležalo na tom, ako si počínajú Edmonton Oilers? –, ale okrem toho si O’Malley’s ešte vždy zachovával atmosféru policajtskej krčmy, a práve to sa páčilo snobským zákazníkom – umelá vierohodnosť prostredia, ustavičné príchody a odchody, od ktorých v podniku hučalo ako v úli a ktoré ho menili na akúsi disneyovskú verziu toho, čím bol predtým.

Kat bola jediná policajtka, ktorá tu ostala. Ostatní sa po službe vrátili domov alebo na schôdzku krúžku abstinentov. Kat sem chodievala najmä preto, aby si posedela na otcovej starej barovej stoličke a najmä dnes večer sa vyrovnávala s prízrakmi, ktoré ju prenasledovali od otcovho zavraždenia. Zdržiavala sa tu, lebo túžila znova preciťovať otcovu prítomnosť a z nej – banálne povedané – naberať silu.

Lenže tí vymetenci, ktorí sa tu schádzajú, jej to zrejme ani neumožnia.

Ten konkrétny magor – to bolo ich pomenovanie pre každého chlapíka, ktorý priam volal po tom, aby mu niekto vylepil facku, spáchal klasický hriech. Mal na očiach slnečné okuliare. O jedenástej v noci. V bare, v ktorom bolo iba slabé osvetlenie. K ďalším hriechom, za ktoré by si muži zasluhovali zaucho, patrilo nosiť náprsnú tašku na retiazke, uväzovať si na hlave šatku, chodiť s rozopnutou hodvábnu košeľou, vystavovať na obdiv nadmerné tetovanie (nositelia športových symbolov patrili do osobitnej kategórie), vešať si na krk vojenské psie známky, hoci daná osoba vôbec neslúžila v armáde, a otŕčať na ruke obrovské biele náramkové hodinky.

Okuliarnik sa uškľabil, nadvihol zelené sklá a obrátil sa ku Kat a Stacy.

„Žerie nás,“ povedala Stacy.

„Prestaň s tou zdržiavacou taktikou. Čo také si urobila, že sa mi to nebude páčiť?“

Keď sa Stacy znova obrátila, Kat si ponad jej plece všimla sklamanie na magorovej tvári, ktorá sa leskla od predraženého pleťového krému. Kat takýto sklesnutý výraz už videla nesčíselne ráz. Mužom sa Stacy páčila. Azda je to prislabý výraz. Stacy bola vždy ako žeravý kotol a vyrážala dych. Mužom sa pred ňou podlamovali nohy a strácali rozum. Najmä rozum. Akoby im zrazu kvapkalo na karbid.

Preto bolo pravdepodobne chybou tráviť čas s osobou ako Stacy – muži často zapochybovali, či majú nejakú nádej pri žene s takýmto zovňajškom. Zdala sa nedosiahnuteľná.

Kat v porovnaní s ňou takýto dojem nevyvoláva.

Okuliarnik zaostril pohľad na Kat a pohol sa smerom k nej. Veľmi sa k nej nerútil, skôr akoby sa k nej ako slimák posúval po vlastnom slize.

Stacy potlačila smiech. „Toto bude stáť za všetky drobné.“

Kat v nádeji, že chlapa odradí, vrhla naňho prázdny a opovržlivý pohľad. Okuliarnika to však neodstrašilo. Urobil pár bebopových krokov podľa zvukového záznamu, ktorý sa mu prehrával v hlave.

„Počuj, mačička,“ ozval sa okuliarnik. „Nevoláš sa Wifina?“

Kat čakala.

„Mám pocit, že som s tebou nadviazal bezdrôtové spojenie.“

Stacy vybuchla smiechom.

„Také malé pipky sa mi páčia. Ste na zožratie. Celkom ak blyskáče. Vieš, čo by mi teraz dobre padlo? Ty.“

 „Na niekoho také drísty aj zaberú?“ spýtala sa Kat.

„Ešte som neskončil,“ Okuliarnik zakašlal do dlane, vybral iPhone a podržal ho smerom ku Kat. „Gratulujem ti, mačička – práve si sa presunula v mojom pracovnom harmonograme na prvé miesto.“

Stacy takéto reči zbožňovala.

„Ako sa voláš?“ spýtala sa Kat.

Zdvihol obočie. „Volaj ma, ako chceš, mačička.“

„Povedzme Drístoš.“ Kat si rozopla sako a ukázala, že má na opasku zbraň. „Milý Drístoš, už mi ostáva iba vytiahnuť pištoľ.“

„Doboha, ženská, nie si môj nový šéf?“ Ukázal si na rozkrok. „Práve si ho postavila do pozoru.“

„Odpáľ!“

„Cítim k tebe lásku, ktorá je ako hnačka,“ povedal okuliarnik. „Nie som schopný ju v sebe zadržať.“

Kat naňho zhrozene pozrela.

„Prehnal som to?“ spýtal sa.

„Prepánajána, aký si nechutný!“

„Áno, no stavím sa, že ti to takto ešte nikto nepovedal.“

Určite by túto stávku vyhral. „Odpáľ! Okamžite.“

„Vážne?“

Stacy sa od smiechu takmer váľala po zemi.

Okuliarnik sa poobrátil. „Počkaj! Nechceš ma týmto testovať? Nie je ten Drístoš skôr kompliment?“

„Zmizni!“

Pokrčil plecami, zvrtol sa, premeral si Stacy. Prečo nie? Obzeral si od hlavy až po päty jej dlhé telo. „V súčasnosti je trendy slovo nohy. Zober ma k sebe a roztiahneš mi tam ten svoj krásny svet.“

Stacy sa to ešte vždy páčilo. „Len si ma vezmi, Drístoš. Hneď tu. A hneď teraz.“

„Vážne?“

„Nie.“

Drístoš zase pozrel na Kat. Kat položila ruku na pažbu pištole. Okuliarnik zdvihol ruky dohora a odkradol sa.

„Stacy,“ ozvala sa Kat.

„No?“

„Prečo si takíto chlapí namýšľajú, že niečo u mňa dosiahnu?“

„Lebo si taká rázna a milá.“

„Vôbec nie som milá.“

„Nie si, ale vyzeráš tak.“

„No teraz vážne: nevyvolávam dojem, že som lúzerka?“

„Pôsobíš utrápene,“ povedala Stacy. „Nerada to hovorím, ale z tej tvojej strápenosti vyžaruje akýsi feromón, ktorému nijaký vymetenec neodolá.“

Obe si uchlipli z pohárikov.

„Tak povedz, čo sa mi nebude páčiť,“ vyzvala Kat priateľku.

Stacy zase vrhla pohľad na Drístoša. „Teraz mám kvôli nemu výčitky svedomia. Azda by som si s ním mala dať rýchlovku.“

„Nezačínaj si s ním!“

„Čože?“ Stacy si prekrížila dlhé výstavné nohy a na Drístoša sa usmiala. Urobil grimasu, pripomínajúcu Kat psa, ktorý ostal pridlho zavretý v aute. „Nemyslíš, že táto sukňa je príliš krátka?“

„Sukňa?“ zareagovala Kat. „Myslela som si, že je to opasok.“

Stacy to vyhovovalo. Rada vzbudzovala pozornosť. Rada balila mužov, lebo ak s ňou mali stráviť noc, podľa jej presvedčenia to pre nich znamenalo aspoň malú zmenu v živote. No tvorilo to aj súčasť jej práce. Stacy spolu s dvoma ďalšími oslnivými kráskami vlastnila súkromnú detektívnu kanceláriu. Na čo sa špecializovali? Prichytiť (vlastne lapiť do pasce) podvádzajúcich životných partnerov.

„Stacy!“

„No?“

„Čo sa mi nemá páčiť?“

„Toto.“

Stacy ešte vždy provokovala Drístoša, ale podala Kat papierik. Kat naň pozrela a zachmúrila sa:

KD8115

Ohnivysex

„Čo to je?“

„KD8115 je tvoje používateľské meno.“

Jej iniciály a číslo služobného odznaku.

„A Ohnivysex?“

„Ohnivysex je tvoje heslo. No musíš ho napísať presne takto, bez medzier a diakritiky.“

„A načo je to heslo?“

„Dostaneš sa ním na webovú stránku. Do portálu tysimojtyp.com.“

„Čože?“

„Je to onlinová zoznamka.“

Kat zvraštila tvár. „Preboha, však si zo mňa robíš dobrý deň?“

„Tá zoznamka poskytuje služby iba ľuďom zo smotánky.“

„To sa vraví aj o striptízových podnikoch.“

„Tú službu som ti predplatila,“ dodala Stacy. „Na jeden rok.“

„Však si zo mňa strieľaš?“

„Nie. S tou agentúrou občas spolupracujem. Fungujú super. Nestrkajme hlavu do piesku. Ty niekoho potrebuješ. Ty po niekom túžiš. No v tomto pajzli ho nenájdeš.“

Kat vzdychla, postavila sa a kývla hlavou na barmana Peta. Pete jej pripomínal charakterového herca obsadzovaného do úloh írskych barmanov – a fakticky aj írskym barmanom bol. Pete jej tiež kývol a naznačil, že drinky jej pripíše na účet.

„Človek nikdy nevie,“ poznamenala Stacy. „Možno konečne takto natrafíš na toho pravého.“

Kat vykročila k dverám. „Pravdepodobne iba na ďalšieho Drístoša.“

Kat vyťukala do počítača tysimojtyp.com, stisla enter a potom uviedla svoje nové používateľské meno a dosť trápne heslo. Zamračila sa, keď zazrela, ako Stacy nadpísala jej profilovú stránku.

Milá a rázna!

„No nespomenula si, že aj utrápená,“ zašeptala.

Už bolo po polnoci, ale Kat nepatrila medzi veľkých spáčov. Bývala v kondomíniu Atelier vo štvrti, ktorá bola pre ňu až nadmerne luxusná – Západná šesťdesiata siedma ulica sa nachádzala pri západnej časti Central Parku. Pred sto rokmi Atelier a susedné budovy vrátane slávneho Hotel des Artistes obývali spisovatelia, maliari, intelektuáli – umelecká komunita. Priestranné staromódne byty boli obrátené do ulice, menšie priestory výtvarných ateliérov opačným smerom. Niekdajšie ateliéry nakoniec prestavali na jednoizbové byty. Katin otec, policajt, ktorý videl svojich priateľov bezprácne bohatnúť iba skupovaním nehnuteľností, sa tiež pokúšal takto presadiť. Istý chlapík, ktorému Katin otec zachránil život, mu tu pomerne lacno predal byt.

Kat v byte sprvu bývala ako poslucháčka Kolumbijskej univerzity. Štúdium na prestížnej univerzite uhrádzala zo štipendia, ktoré jej poskytol NYPD. Mienila absolvovať štúdium na právnickej fakulte a potom nastúpiť do veľkej prestížnej firmy v New Yorku, čím by unikla rodinnej kliatbe pracovať v polícii.

Nanešťastie, takto sa to neskončilo.

Milan Buno, 20.3.2015