Kto som? Cesta hľadania odpovedí na otázky je niekedy dôležitejšia ako odpoveď samotná

Filozofia... V mnohých vyvoláva pocit tajomna, pre niekoho je to len veľká neznáma a prázdne mlátenie „hubou“, pre ďalších kľúč, ako sa pozerať na svet, riešiť problémy, hľadať odpovede na závažné otázky. Čo podľa Vás znamená filozofia pre súčasného človeka?

Každý človek má právo vidieť filozofiu tak, ako chce. Nerád by som niekomu predpisoval, čo filozofia vlastne je. Ja osobne nevidím dnešných filozofov v role ľudí, ktorí vytvárajú systémy, ale ako ľudí, ktorí sprostredkúvajú poznatky ostatných vedných odborov a týmto spôsobom pomáhajú ľudom orientovať sa v dnešnom čoraz zložitejšom svete.

I napriek tomu, že súčasná éra by sa dala charakterizovať ako uponáhľaná a ľudia prestávajú mať čas čítať knihy, svoju pozornosť radšej venujú napríklad surfovaniu po internete, počúvaniu mp3-prehrávača alebo svojmu iPhonu, vaše knihy sa stali svetovými bestsellermi. Ako si vysvetľujete tento obrovsky úspech?

Myslím si, že je stále veľmi veľa ľudí, ktorí čítajú knihy. Na mojich predčítaniach sa zúčastňuje i vysoké percento mladých ľudí, ktorí prídu a počúvajú. Podľa môjho názoru čítanie nevymiera, a preto budú i v budúcnosti ľudia, ktorí sa budú orientovať na pokojný dialóg medzi sebou a autorom.

Čím môže byť filozofia dnešnému človeku osožná, nápomocná?

V súčasnosti sme priveľmi orientovaní na materiálny svet, a preto potrebujeme určitého radcu, sprievodcu, ktorý sa ako mačetou preseká džungľou za trochou svetla. V tomto vidím úlohu filozofie pre dnešného človeka.

Prečo je u ľudí v takej veľkej miere rozšírená nedôvera voči filozofii?

Vždy bolo veľa ľudí, ktorí filozofiu už nepokladali za potrebnú vedu. Filozofia bola v dejinách ľudstva len dvakrát skutočne dôležitá a podstatná. Prvý raz pred zánikom starovekého Grécka pri úpadku antickej demokracie, kedy sa spájala s takými menami ako Sokrates, Platón, Aristoteles, a druhý raz v období osvietenstva (1740 – 1832). V týchto obdobiach boli filozofi veľmi dôležití, pretože sprevádzali pád vtedajšej spoločnosti (hlavne v druhom prípade). Naše predstavy o právnej spoločnosti, o rozdelení moci, o demokracii pochádzali od filozofov. V súčasnosti sa z filozofie stala hlavne špeciálna veda, ktorá prestala mať vplyv na spoločnosť. A to pokladám za zlé. Domnievam sa, vzhľadom na dnešné obdobie, ktoré by sme mohli charakterizovať ako čas straty zmyslu života a éru spoločenskej krízy, že potrebujeme novú osvetu práve zo strany filozofie.

Moderní ľudia dávajú prednosť instantným náukám vo forme ezoterických kníh, rôznych radcov do života, lunárnemu kalendáru, vešteniu, formám, ktoré ponúkajú rýchlu odpoveď na všetky pálčivé životné otázky. Aký je váš názor...?

Samozrejme, ja neponúkam nijaké rýchle odpovede. Keby som to robil, bol by som zlý filozof. Pokúšam sa však ľudom vysvetliť, že cesta hľadania odpovede na otázku je niekedy dôležitejšia ako odpoveď samotná. Predstavme si, že by sme dokázali odpovedať na všetky otázky, ktoré si ľudstvo kládlo, tromi vetami, že by sme vedeli povedať, čo je šťastie, v čom je zmysel života atď. V takom prípade by určite ľudstvo nebolo šťastnejšie. Na tajomstvách života je krásne to, že sa nikdy nedajú objasniť úplne. Myslím si, že vďaka filozofii sa môžeme dostať ďalej, hoci stále nie blízko...

Aj v otázkach viery už človek nie je taký neoblomný ako kedysi. Myslíte si, že katolícka cirkev má čo ponúknuť človeku 21. storočia?

Domnievam sa, že nie. A dívam sa na to s určitým pocitom ľútosti. Vzhľadom na teóriu poznania je cirkev už nepodstatná. V stredoveku bola cirkev dôležitá pre teóriu poznania a etiku, v súčasnosti je dôležitá iba vzhľadom na etiku. V Adama a Evu neverí už ani väčšina katolíkov. Na poli etiky je však veľmi dôležitá, pretože stále apeluje na lásku k blížnemu, na ľudskosť. Toto je dôležitá úloha, ktorú cirkev zohráva, alebo aspoň by to mala robiť. Preto na znižovanie významu cirkvi, ba priam na jej úpadok, nehľadím usmiatym, ale aj s plačúcim okom.

Jednoduchá otázka na naozaj ťažký problém – existuje Boh?

To neviem a nepoznám nikoho, kto by vedel odpovedať na túto otázku. Keďže to neviem a ani vedieť nemôžem, na túto otázku myslievam iba veľmi málo.

Čo je to šťastie? Tento svätý grál ľudského snaženia akoby v poslednom čase unikal mnohým cez prsty. Žijeme rýchlo: práca a kariéra, rodina a starosti, honba za peniazmi...

Existuje obsiahle pole výskumu, ktoré sa dá nazvať psychológia šťastia alebo ekonómia šťastia. Tieto odbory sa snažili empiricky zistiť, čo robí ľudí šťastných. Zistili, že najväčší zdroj šťastia leží v sociálnej oblasti – v rodine alebo v kruhu priateľov.

Kríza rodiny, medziľudské konflikty – prečo je podľa vás dnes také ťažké udržať funkčné vzťahy? Nie je to paradoxné? Veď dnešok so všetkými svojimi výdobytkami nám ponúka možnosť byť stále v kontakte s blízkymi, s priateľmi.

To nám i ponúka. Moderní ľudia sú veľmi družní. Je to zaujímavý symptóm. V generácii mojich rodičov, keď ste sa oženili alebo vydali, v princípe ste sa vzdali svojho okruhu priateľov alebo ich človek celkom opustil (v každom prípade hlavne ženy). Dnes je manželka „verná“ svojej priateľke dlhšie ako svojmu manželovi. Niečo sa zmenilo, no myslím si, že je to zdravé. Dnes máme viac problémov vo vzťahu, pretože už nie sme nútení byť spolu z dôvodu prevládajúcej morálky a súčasných zvyklostí. Nevidím nič zlé na tom, že dnešní ľudia menia často svojich partnerov.

Neistota, strach, prehnané očakávania, strata ilúzií, depresie... Prečo práve dnes, a nie v minulosti? Alebo sa mýlim?

S niečím takým musí človek rátať. Je to dôsledok toho, že máme veľa voľného času a veľa peňazí. Máme čas zaoberať sa samým sebou. Z tohto dôvodu môžeme nájsť mnohé zdroje šťastia, mnohé si však môžeme zahatať.

Vaša prvá kniha ma názov Kto som?. Kto vlastne som; prečo som taký, aký som; aký je zmysel môjho života?

Otázka o zmysle života nie je veľmi múdra, pokiaľ človek čaká odpoveď, ktorá by bola nadradená. To znamená, že neexistuje veta, s ktorou by som túto záležitosť šmahom ruky vybavil. A je veľmi dobré, že podobná veta neexistuje. Anglický aforista Ashleigh Brilliant (1933) povedal jednu peknú vetu: „Je lepšie, ak život nemá žiaden zmysel, ako má mať nejaký zmysel, s ktorým nemôžem súhlasiť.“ V tejto vete je obsiahnuté asi toľko, že svoj životný štýl si musíme nájsť sami, a aj jeho hľadanie nám môže priniesť niečo pekného.

Vaša ďalšia kniha, Láska, sa zaoberá odvekou témou lásky. Prečo ste sa zmocnili tejto témy? Nebolo už napísané a povedané všetko? Alebo ostalo ešte pár tajomstiev, ktoré „romanticky“ odkrývate?

Ja si, naopak, myslím, že o láske nebolo veľa napísaného ani povedaného. V súčasnosti – s novými poznatkami prírodovedcov – sa ukazuje úplne iný obraz lásky, ako nám ho dosiaľ predkladali psychológovia a filozofi. Môžete čítať dnešné knihy o láske, kde sa píše len o chemických procesoch (o chémii) a o dôležitosti génov. To je úplne iný význam, aký sa tradične vyskytuje v psychológii. Pokúšal som sa obe tieto perspektívy spojiť, pretože si myslím, že filozofia je prázdna bez prírodných vied, a opačne, že prírodné vedy sú slepé bez filozofie.

Finančná kríza v súčasnosti straší možno každého obyvateľa našej planéty. Pozrime sa však na problém z inej strany: aké pozitíva môže mať ekonomická kríza pre ľudstvo?

Myslím si – hoci neviem, či to bude trvať krátko alebo dlhšie –, že budeme musieť rátať s tým, že rozvoj našej spoločnosti sa zastaví. Je otázne, či zažívame hlboký úpadok alebo stagnáciu, ale v každom prípade to prinesie zmenu vedomia a mentality. Ešte sme nenašli recept, podľa ktorého sa kapitalizmus trvalo rozvíja. Toto je úloha do budúcnosti. Úloha, ktorou sa zaoberáme len v časoch krízy, a nie v časoch úspechu.

Myslite si, že sme vo vesmíre sami? Ak nie, aká je vaša predstava o inej forme života? Myslite, že by sme sa s ňou „dohodli“?

Odpoveď na prvú otázku znie, že zrejme nie sme sami vo vesmíre – to hovoria viacerí experti, ktorí sa touto otázkou zaoberajú. Tým dôverujem a myslím si, že nie sme sami. Pokiaľ ide o porozumenie, domnievam sa, že by sme sa za nijakých okolností nepochopili. Nie je nám umožnené rozumieť si s akvárijnými rybičkami alebo so žabami. Ako by sme sa potom mohli dorozumieť s niečím, čo je založené na úplne inej báze života, ako by sme s tým mohli komunikovať? Vylučujem to. Takže odpoveď na prvú otázku – myslím si, že áno; na druhú – v nijakom prípade.

Ktorá postava (postavy) v dejinách filozofie zohráva (zohrávajú) podľa vás najväčšiu úlohu a prečo?

Povedal by som, že Kant nie je mŕtvy a určitým spôsobom bude žiť naveky. Z pohľadu súčasného človeka zanechal obdivuhodné dedičstvo i napriek tomu, že mnohé môžeme dnes vidieť inak. A želal by som si, keby Epikuros zohrával v modernej dobe dôležitejšiu úlohu, lebo podľa mňa to bol jeden z najmúdrejších filozofov.

Text k foto
Richard David Precht (1964), nemecký spisovateľ, filozof, novinár, esejista. Známym sa stal predovšetkým ako autor kníh popularizujúcich vedu. Vyštudoval filozofiu a dejiny umenia. Jeho kniha Kto som? zožala bezprostredne po vydaní v Nemecku v roku 2007 veľký úspech aj pochvalné kritiky. Doteraz bola preložená do osemnástich jazykov.

Zhováral sa Miroslav Moško