Úvodná stránka › Rozhovory › Nepýtaj sa, kde som - rozhovor

Nepýtaj sa, kde som - rozhovor

Rozhovor s obľúbenou spisovateľkou Petrou Nagyovou - Džerengovou

Román so zaujímavým názvom Nepýtaj sa, kde som je štvrtou knihou Petry Nagyovej- Džerenegovej, ktorá už onedlho uzrie svetlo sveta Autorka debutovala v roku 2005 titulom Chcem len tvoje dobro, za ktorý získala ocenenie Debut roka 2005 a prezentovala ho aj v USA. O rok neskôr bodoval medzi čitateľmi román Za to mi zaplatíš a začiatkom tohto roku novela Pozri sa na seba. Bezprostredne po vydaní sa všetky romány zaradili medzi najúspešnejšie tituly na knižnom trhu. Doposiaľ si ich kúpilo niekoľko desať tisíc čitateľov, čo je na slovenské pomery mimoriadny úspech.

Autor: Mária Lešková, PhDr.
Dátum: 26.11.2007

Vo vašich novelách sú dominantnou témou vzťahy – medziľudské v tom širšom slova zmysle, partnerské zvlášť...
Je to tak. A prečo? Neviem to presne definovať, no myslím si, že každý autor píše zväčša o tom, čo ho zaujíma, alebo o čom rád číta. A mňa, asi ako každú ženu zaujímajú vzťahy, a najmä vzťahy medzi mužom a ženou, ale i dieťaťom a matkou, či otcom, vzťahy medzi kamarátkami. Baví ma ich rozoberať s blízkou priateľkou, či sestrou. Pre nás, ženy, sú vzťahy veľmi dôležité, je to akýsi mikrosvet, ktorý je častokrát oveľa dôležitejší, ako svet naokolo s tým, čo sa tam deje. Asi je to tým, že my ženy žijeme rodinou.
Ak sa nemýlim, tými, ktorí „kazia“ partnerské vzťahy, sú vo vašich príbehoch muži. Podvádzajú svoje manželky, nerešpektujú ich, nemajú pre ne pochopenie, opúšťajú ich... Opierate sa o osobné poznatky, že to v živote prevažne takto chodí? Neláka vás téma partnerkami ponižovaných a podvádzaných mužov?
Chcela by som iba podotknúť, že nie vždy je to tak jednoznačne a nie vždy sú všetky osoby čierne alebo biele. V mojich knihách sú muži, ktorí možno podvedú svoju partnerku, no snažím sa to vykresliť napríklad aj s istým pochopením. Takou postavou je napríklad aj Miro v románe Za to mi zaplatíš! A vždy je tam aj nejaká rozporuplná ženská postava. Nechcem, aby vznikol dojem, že mám zlý vzťah k mužom. Mám ich rada, no jednoducho mám rada dramatický dej, preto majú možno v mojich knihách občas horší charakter. Hoci v živote to je asi vyrovnané, sú dobré ženy, i muži a naopak. Chyby vo vzťahoch robíme všetci. Poznala som aj dobré mrchy a skvelých mužov. No ako žena píšem zo ženského uhlu pohľadu, preto som o ponižovaných chlapoch neplánovala písať.
Prezraďte našim čitateľom, o čom je román Nepýtaj sa, kde som.
Hlavná hrdinka, učiteľka, sa po 20-tich rokoch vyberie s manželom na dovolenku bez detí. Hoci sa veľmi teší, nakoniec je pre ňu dovolenka sklamaním. Manžel stále číta, je a spí, číta, je a spí. Hoci ona čakala možno nejaké romantické prechádzky po pláži... Pohádajú sa a vracajú sa domov o deň skôr. Na diaľnici im dôjde benzín a jej manžel naskočí do okoloidúceho auta s tým, že sa o chvíľu vráti. Hlavnej hrdinke napadne myšlienka: čo keď sa nevráti? A on sa naozaj nevráti. A hoci predtým jej občas liezol na nervy a často si predstavovala, aké by to bolo, keby zmizol, zrazu zistí, že bez neho je mimo a že už ani nevie, čo jej na ňom vadilo. K tomu zistí skutočnú pravdu o vzťahu jej rodičov, jej najlepšiu priateľku nechá po rokoch partner a deti ju začnú obviňovať z toho, že zmizol ich otec. Pomaly zisťuje, že jej manžel žil asi ináč, ako si myslela. Viac neprezradím, možno iba toľko, že pôvodný názov knihy bol Všetko je inak, a nakoniec to aj tak bude.
Veľmi rýchlo ste sa stali obľúbenou a populárnou autorkou románov pre ženy. S akou otázkou zo strany médií a čitateľov sa stretávate najčastejšie?
Asi najčastejšie, ako sa píše román a kde nachádzam inšpiráciu. Na to odpovedám krátko a stručne: Román sa napíše tak, že si to človek odsedí na zadku, a inšpiráciu nachádzam všade okolo, čítam časopisy, noviny, počúvam rozhovory ľudí. Takže v skutočnom živote okolo nás, ktorý mi dá prvotný impulz a ďalej zapojím fantáziu, čo má asi každý spisovateľ. Lebo bez nej by sa nej nestal.
Je o vás známe, že rada chodíte medzi čitateľov. Viete, na koľkých stretnutiach ste doteraz boli?
Viac ako na dvoch desiatkach, no vždy je to radosť. Práve spisovateľstvo má oproti mojim bývalým povolaniam letušky a redaktorky tú nevýhodu, že spisovateľ je samotárom a na tých stretnutiach si to vynahrádzam. Mám rada ľudí a stretnutia s nimi sú vždy inšpirujúce.
Chodia na čitateľské besedy aj muži, alebo je to čisto ženská záležitosť?
Občas sa pritrafí aj nejaký muž, aj keď zväčša ide o šoféra, ktorý dovezie manželku. No mám aj mužov čitateľov a dostávam aj listy a reakcie od nich. Zatiaľ boli len pozitívne.
Máte v pláne osloviť čitateľov aj iným literárnym žánrom? A vôbec, čo máte v pláne v najbližšom období?
Nuž, keďže za dva roky a 9 mesiacov mi vyšli 4 knihy, mám pocit, že mám trochu nárok na oddych. Ale len tak sedieť neviem, takže už mám v hlave ďalší námet, bude tiež o vzťahoch, hoci možno v trochu širších, i historických súvislostiach. Okrem toho mám stĺpček v istých novinách raz do týždňa, kde mám voľnú ruku a občas napíšem nejaký fejtón, či reportáž. V pláne mám detskú knihu i rodinnú kroniku, už som si kúpila diktafón, chystám sa vyspovedať všetkých rodinných príslušníkov a zapísať historky pre moje deti, pofotiť miesta, odkiaľ pochádzajú ich predkovia. Plánov je dosť, len času tak málo...

Zhovárala sa Mária Lešková