George R. R. Martin ukazuje, že aj obyčajný rytier môže písať veľké dejiny

Hlavným hrdinom je ser Dunkan, ktorého všetci poznajú jednoducho ako Dunka. Kedysi bol sirotou v Kráľovskom prístave. Nemal vznešený rodokmeň, bohatstvo ani mocných ochrancov. Vychoval ho potulný rytier Arlan z Mincostromu, ktorý ho naučil bojovať, ale ešte viac ho naučil premýšľať o tom, čo znamená byť čestným človekom. Po Arlanovej smrti zostane Dunkan prakticky sám. Zdedí tri kone, meč, brnenie, ktoré už má najlepšie roky za sebou, a veľkú dávku odhodlania. Jeho sen je jednoduchý – stať sa skutočným rytierom.

Lenže život v Siedmich kráľovstvách nie je rozprávka. Česť tu často prehráva s mocou a pravda nemusí mať vždy posledné slovo. Dunkan pritom nie je typický fantasy hrdina. Je vysoký, silný, ale nie práve výrečný. Nie je génius, nevymýšľa zložité stratégie a občas mu veci dôjdu až o chvíľu neskôr než ostatným. Napriek tomu, alebo možno práve preto, pôsobí neuveriteľne ľudsky. Keď urobí chybu, čitateľ presne chápe, prečo sa stala.

Ak je Dunkan srdcom knihy, Egg je jej iskrou. Na prvý pohľad ide len o tvrdohlavého chlapca s vyholenou hlavou, ktorý sa Dunka doslova drží ako kliešť a chce sa stať jeho panošom. Lenže Martin veľmi rýchlo naznačí, že tento chlapec skrýva oveľa väčšie tajomstvo. Bez prezrádzania dôležitých udalostí možno povedať len toľko, že Eggovo meno má v Západnej zemi mimoriadnu váhu. Ich spoločné putovanie preto nie je len sériou dobrodružstiev. Je aj nenápadnou lekciou o priateľstve, dôvere a o tom, ako veľmi môže človeka formovať nie jeho pôvod, ale rozhodnutia, ktoré robí.

Dialógy medzi Dunkom a Eggom patria k tomu najlepšiemu, čo Martin napísal. Raz sa doťahujú ako dvaja bratia, o chvíľu sa hádajú a vzápätí jeden druhému zachraňujú život. Ich vzťah nikdy nepôsobí umelo. Vyvíja sa prirodzene, s humorom aj napätím.

Príbeh sa odohráva približne sto rokov pred udalosťami Hry o tróny, keď na Železnom tróne stále vládne rod Targaryenovcov. Draci už síce dávno zmizli, no ich tieň nad krajinou stále visí. Martin zároveň pripomína jednu z najzaujímavejších kapitol dejín Západnej zemi - povstanie Daemona Blackfyra. Hoci bolo porazené na Červenom poli, jeho dôsledky sú stále cítiť. Staré krivdy nezmizli, šľachtické rody si pamätajú, na ktorej strane stáli ich predkovia, a pod pokojnou hladinou stále buble nedôvera.

Práve preto má kniha zvláštnu atmosféru. Navonok sa zdá, že ide o pokojnejšie obdobie než v Hre o tróny, ale čitateľ neustále cíti, že stačí jediná iskra a staré konflikty môžu opäť vzplanúť. Fanúšikovia Martinovho sveta si navyše užijú množstvo známych rodov. Objavia sa Targaryenovci, Baratheonovci, Lannisterovci aj ďalšie mená, ktoré budú o sto rokov neskôr určovať osud celej ríše. Je príjemné sledovať ich ešte predtým, než sa z nich stanú legendy.

Zaujímavosťou je, že Martin pôvodne zamýšľal napísať o Dunkovi a Eggovi oveľa viac príbehov. Fanúšikovia už roky čakajú na ďalšie pokračovania ich ciest a autor opakovane naznačil, že ich osudy ešte nepovedali posledné slovo. Práve preto má kniha Rytier siedmich kráľovstiev zvláštnu príchuť - je uzavretá, no zároveň vo vás zanechá pocit, že by ste s týmito postavami pokojne strávili ďalších tisíc strán.