Biznis po slovensky

Názov tejto zábavnej knihy hovorí sám za seba

Ako vyzerá biznis po slovensky? Vtipnou a odľahčenou formou vám ho priblíži Drahoš Mihálek vo svojom románe, v ktorom vykresľuje spoločensko-politické pomery na Slovensku v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Autor cez svoje zážitky približuje pomery u nás po zamatovej revolúcii. Hlavní hrdinovia príbehu Biznis po slovensky sa pokúšajú vyrovnať s deformovanými vzorcami správania kapitálovej elity a vládnucej garnitúry po svojom – prispôsobujú sa rýchlo sa meniacej dobe a hodnotám a využívajú všetky príležitosti, ktoré prináša.

Zmenilo sa veľa. Dnes je dosť ťažké rozbehnúť väčší biznis so stovkou vo vrecku. Pomery sa značne scivilizovali, mám pocit, že dnes sa biznis robí s bejzbalkou v ruke už iba zriedkavo. Fyzickú silu lovca prvotnopospolnej spoločnosti nahradila počítačová gramotnosť. Na druhej strane to ale tiež znamená, že šikovný heker vám vybieli účet z pohodlia svojej obývačky. Štát ako dojná krava sa až na výnimky dojí oveľa sofistikovanejšie, ale európska stajňa stále dopĺňa kravičke krmivo, takže na nedostatok mlieka sa nikto nesťažuje. Médiá už dnes ozaj predstavujú veľmoc a priamo biznis ovplyvňujú. Marketing prestal byť iba frázou z Kotlerovej učebnice a stal sa účinným nástrojom predaja a manipulácie más. Biznis sa čoraz viac orientuje na služby, kopíruje vývoj spoločnosti. Tá naša doposiaľ kopírovala tú západnú, konzumnú kultúru a zrejme tomu nebude inak ani v blízkej budúcnosti.

Do istej miery áno. Boli to ozaj „pionierske časy“, taký malý slovenský Klondike. V podstate mal šancu každý, ale človek musel vidieť trochu do budúcnosti, aby ju dokázal využiť. Humor nám pomáhal prežiť. Keby sme každú neuhradenú faktúru mali brať tragicky, hádzali by sme si slučku príliš často, až by sa nám raz podarilo obesiť sa naozaj. Museli sme mať nadhľad a schopnosť improvizovať. A v tom sme dobrí aj dnes. V tých časoch bol biznis na západ od nás dávno zabehaný, pekne podľa šablón. Keď k nám v roku 1993 po prvý raz prišli naši holandskí partneri, obzerali si nás, ako keby sme práve zliezli z kokosovej palmy Keď sme im ukázali naše počítače a softvér, z kokosovej palmy sa stalo centrum high-tech.

Kniha je do značnej miery reálnou výpoveďou o vlastných podnikateľských začiatkoch a skúsenostiach a čiastočne čerpá zo vzťahov s partnermi a a najbližšími priateľmi. Je autentickým dielom, opisujúcim vtedajšie pomery z pohľadu väčšiny podnikateľov, nielen môjho.

Väčšina najmä mladých ľudí dnes berie naše podnikateľské prostredie ako automaticky štandardné, asi ako dnešné deti počítačové hry. Myslím si, že by mali vedieť ako vznikalo, ako sa formovalo a aké praktiky v ňom vládli. Že tu nebola žiadna superinštitúcia, ktorá by obratom ruky naučila náš štát a ľudí v ňom podnikať. Že väčšine ľudí bolo ich vzdelanie platné ako nebožtíkovi spacák. Že ak nie ste ozaj hlúpy a máte chuť pracovať, úspechy sa skôr či neskôr dostavia, najmä ak nie sú peniaze jedinou modlou. Rád by som tlmočil všetkým čitateľom, najmä začínajúcim podnikateľom, že nie sú a ani nebudú riaditelia zemegule, akokoľvek by si to želali a že trochu pokory svedčí aj tým „najgenerálnejším“ riaditeľom. Že tak zájdu ďalej. A tiež to, že primárne princípy slušnosti, etiky a morálky by sa z biznisu nemali za žiadnych okolností vytratiť. V neposlednom rade by som mnohým biznismenom a workoholikom odporúčal, aby si občas všimli či je jar, alebo jeseň. Nezabúdajte žiť. Život nie je iba o biznise.

Projekt Mám talent je výbornou platformou pre začínajúcich spisovateľov. Je kvalitnou spätnou väzbou pre autora a studnicou, do ktorej vydavateľstvo môže načrieť po otestovaný produkt. Sám som uvažoval, že knižku, ktorú som napísal, vydám na svoje náklady v obmedzenom náklade pre svojich priateľov a známych, nakoľko dve vydavateľstvá, ktorým som ju predtým zaslal sa nenamáhali ani odpovedať. Vďaka Mám talent-u sa objavili a verím že ešte bjavia skutočné spisovateľské talenty, ktoré by si inak iba ťažko hľadali priestor medzi tisíckami titulov preplnených regálov kníhkupectiev. Je to projekt, ktorý je prospešný pre autora, čitateľa i vydavateľstvo a treba mu zatlieskať.

Mária Lešková