Minulosť vás dobehne.

Napísal ho majster právnického thrilleru John Grisham a opisuje príbeh nevinného mladíka v prehnitom americkom právnom systéme. Upozornil ho naň nekrológ v novinách. Všetko sa začína v roku 1982 znásilnením a vraždou čašníčky Debbie v malom mestečku Ada v Oklahome. Polícia chcela rýchlo nájsť vinníka a tak sa zamerala na enfent terrible mestečka, Rona Williamsona. Nádejný hráč bejzbalu ani nevie ako, a rozkrútil sa šialený kolotoč krivých obvinení, manipulácie s dôkazmi, neschopnosť vyšetrovateľov, zaujatosť prokuratúry. Bez presvedčivých dôkazov sa napokon s bývalým priateľom Dennisom Fritzom dostávajú do väzenia, Ron dokonca do cely smrti, z ktorej vedie cesta už iba k smrteľnej injekcii...
John Grisham, ktorý sa preslávil právnickými thrillermi „ Firma“ či „ Kedy zabiť“ tentoraz vytvoril zmes investigatívnej žurnalistiky a literatúry faktu založenej na skutočnej udalosti. Kto berie do ruky knihu „ Nevinný“ očakávajúc besteseller spomínaného typu, asi bude sklamaný. Kto však miluje Grishama, jeho rozprávačský talent, schopnosť vykresliť charaktery, prostredie a predovšetkým nastoliť závažnú tému, určite ho kniha zaujme. Tým ako odkrýva neuveriteľné trhliny v "najlepšom a najúžasnejšom" právnom systéme sveta. Tým, ako núti k sebareflexii.

Čitateľ až zúri pri pohľade na amaterizmus a nedôslednosť vyšetrovateľov. Falšovanie dôkazov je zaručený spôsob, ako dostať do väzenia údajného vinníka. Fakty nie sú dôležité. Chýbajú dôkazy? Treba nájsť udavačov a spriaznených expertov, ktorí povedia pravdu, ale nie celú. Iba tú, ktorá vrhne tieň na súdeného. Až máte pocit, že to je opäť jedna z vydarených Grishamových fikcií a nie reálny príbeh.

Grisham používa spočiatku detailné opisy, životopisné údaje, veľa faktov, množstvo mien, názvy liekov...nepozornejší čitateľ sa môže v knihe stratiť, prípadne sa ňou musí prehrýzť, no postupne začína všetko do seba zapadať a príbeh získava na obrátkach. Je pravda, že tam chýba thrillerovský rytmus, na aký sme u Grishama zvyknutý. Na druhej strane však nešetrí iróniou a sarkazmom, ktoré smeruje predovšetkým na prehnitý americký právny systém, neschopných sudcov, prokurátorov, policajtov a vyšetrovateľov. Napríklad spoluvina Ronovho kamaráta. Keďže znásilnenie a vražda boli spáchané tak, že jeden by to nezvládol, hľadali policajti nejakého Ronovho kamaráta. Našli priateľa z lýcea a jednoducho ho obvinili. Bez dôkazov. A keď neboli tie, prišli na scénu udavači a krivé výpovede, ktoré si policajti "zadovážili" pod rôznymi hrozbami.

John Grisham pracoval na prípade jeden a pol roka. Navštívil mestečko, väzenie, blok smrti. Rozprával sa so sudcami, prokurátormi, príbuznými obvinených. " Ani v najväčšom rozmachu tvorivosti by som nedokázal vymyslieť taký bohatý a mnohovrstevný príbeh ako bol Ronov," tvrdí J.Grisham a dodáva: " Cesta ma zaviedla do sveta protiprávnych obvinení, ktorým som ani ja, ako bývalý právnik, nevenoval pozornosť... Stáva sa to dennodenne a kdekoľvek. Dôvody sú všade rovnaké: zlá práca polície, takzvaná veda, mylné výpovede očitých svedkov, neschopní obhajcovia, lenivý a arogantní prokurátori." Žiaľ, vražda a znásilnenie je vždy šokujúci zločin a ľudia žiadajú čo najrýchlejší spravodlivý trest.

John Grisham v knihe cituje aj niektoré významné súdne prípady, ktoré ovplyvnili právnický systém. Napríklad ten o práve na posledné odvolanie, habeas corpus, či príbeh o tom, ako vzniklo právo mlčať.

Ukážka (Právo mlčať):
"...v najslávnejšom prípade Miranda verzus Arizona určil Najvyšší súd USA jasné pravidlá ochrany práv obvinených. Podozrivý má ústavou dané právo nebyť nútený vypovedať a čokoľvek povie pri výsluchu nesmie byť použité na súde, pokiaľ polícia a prokurátor nedokážu, že podozrivý bol informovaný (1) že má právo mlčať, (2) čokoľvek povie, môže byť použité proti nemu na súde a (3) že má právo na právnika bez ohľadu na to, či si ho môže dovoliť...Policajti toto rozhodnutie spočiatku ignorovali, až kým sa mnohí zločinci nedostali na slobodu, lebo ich nikto neupozornil na ich práva... Rozhodnutie sa potom stalo súčasťou našej kultúry a každý policajt v televíznom seriály pri zatýkaní hovorí - máte právo mlčať."

Autor tiež podrobne opisuje pobyt v cele smrti, príšerné podmienky (Ron za 10 mesiacov schudol 40 kíl, vypadali mu zuby, osiveli vlasy), boj za oslobodenie, v ktorom pomáhala nielen rodina, ale nezištne aj tí, ktorí boli presvedčení o nevine Rona a Dennisa. Čitateľ iba odovzdane sleduje fyzický aj psychický úpadok Rona, zdrveného Dennisa.

Ukážka (Verdikt - vinný):
"Dennis si výrok poroty - vinný - vypočul mlčky; bol ohromený, lebo vedel, že je nevinný. Bol zdrvený, že ho odsúdili na základe mizerných dôkazov... Napriek všetkému ho verdikt neprekvapil. Sledoval porotcov a videl, že mu neveria. Zastupovali mesto Ada a mesto potrebovalo vinníka... Zavrel oči a myslel na svoju dcéru Elizabeth, ktorá už mala 14 rokov a chápala, čo je vina a nevina. Keď ho teraz odsúdia, ako ju presvedčí, že je v skutočnosti nevinný?"

Je to pochmúrny príbeh o nespravodlivosti systému, ktorá sa môže stať komukoľvek z nás. Že vám určite nie? To si mysleli aj stovky nevinných odsúdených na doživotie alebo smrť (Projekt nevina oslobodil za posledné roky asi 200 takýchto väzňov najmä na základe novej technológie - dôkazov DNA). Smutný príbeh má smutno-dobrý koniec, viac prezrádzať nebudem. Určite však stojí za prečítanie a aspoň krátku úvahu, hoci by sa dalo o ňom diskutovať dlhé hodiny. Človeku sa ani nechce veriť, že všetko sa zhoduje so skutočnosťou...

Ukážka (Poprava):
"Cvičenie robí majstra a popravy v McAlesteri sa vykonávajú s veľkou precíznosťou. Keď príde čas, odsúdený strávi svoj posledný deň prijímaním návštev...sú to mučivé chvíle, lebo akýkoľvek fyzický kontakt je prísne zakázaný. A tak ľudia rozprávajú a plačú do telefónu a medzi nimi je hrubá sklená stena... Potom nasleduje posledné jedlo, cena však nesmie presiahnuť 15 dolárov a o zložení rozhoduje riaditeľ, ktorý má právo veta. Najobľúbenejšie sú cheesburgery, vyprážané kura, sumec a zmrzlina... Zhruba hodinu pred smrťou sa väzeň prezlečie do svetlomodrého plášťa, položia ho na vozík a pripútajú širokými popruhmi... Na posledné slová sú vyhradené dve minúty, ktoré zatiaľ nikto neprekročil... Vo vedľajšej malej miestnosti sa ukrývajú traja kati. Nikto ich nesmie vidieť, vo väzení ich nikto nepozná. Hadičky, ktoré má odsúdený zavedené v oboch rukách, vedú cez otvory do miestnosti s katmi. Najprv sa do nich vstrekne fyziologický roztok na otvorenie žíl. Nasleduje tiopental sodný, ktorý väzňa rýchlo uspí. Po ďalšej dávke fyziologického roztoku príde bromid vecuronia, ktorý zastaví dýchanie. Nasleduje fyziologický roztok a nakoniec chlorid draselný spôsobí zástavu srdca. A smrť."

Milan Buno