Recenzia: Slza

Slza

Atlantída. Čarovná to krajina. Existujú rôzne legendy a dohady o neznámej civilizácii kedysi obývajúcej túto zem. Autorom kníh, filmov a rozprávok poskytuje námet na pohľadanie - každý si ho môže prispôsobiť, prikrášliť, ohnúť a osvetliť z inej strany ako tí pred ním. Vytrieskať z neho čo najviac. Dúfala som, že z neho autorka bude vedieť vyťažiť - a to sa nestalo. Možno je to len prvou knihou, úvodom, no mala som pocit, akoby sa nič nedialo. Dostala som minimum informácií o Atlantíde - áno, Kniha lásky bola fajn, no v podstate nič neprezradila - žiadne opisy sveta, ľudí čo tam žili ani nič podobné. 

Namiesto toho autorka stavila na Eureku. Hlavná hrdinka na pohľadanie... alebo snáď nie? Ups. Net. Eureka mi príliš pripomínala Luce. Dievča s ťažkým osudom - nepochopené, pretože nikto, naozaj nikto, nerozumie jej bolesti zo straty matky. Už by sa raz mohla objaviť hrdinka, ktorá by bola silná a chcela si nechať pomôcť a nie odkopávala všetkých dookola. Ľudia sa chcú cítiť lepšie, chcú plakať a dať priechod svojim citom. Zlostila ma celá jej povaha, bola mi nesympatická a fakt si zaslúžila všetko zlé, čo jej istá osoba povedala.

Ander... Uf, osudová láska mala byť lákadlom pre všetkým, no táto postava bola slabá. Nezaujal ma a správal sa ako šialený stalker - a to sa mu podarilo v knihe objaviť asi šesťkrát. Dosť málo na vytvorenie ľúbostného vzťahu s hrdinkou, ktorá ma po ruke najlepšieho kamaráta. Brooks je ten šťastný chlapec, blízky priateľ Eureky. Je to Jacob, dobrá duša bez šance. A v tomto prípade by som teda volila určite radšej jeho než Andera. Nanešťastie, jeho charakter je krištáľovo čistý, čiže jeden z hlavných zvratov je jasný už na začiatku. 

Dejová zápletka tiež neohúri. Eureka je stratená po smrti matky a taká je až do konca. Jedna tónina bez výkyvov. Nedochádza k nahusťovaniu, pracuje sa len so začiatkom. Škoda. Namiesto rozprávania o Atlantíde, odhaľovaní schopností sa Eureka zaoberá tým, ako jej nikto nerozumie - to sa ťahá každou stranou.

Mrzí ma to, lebo som čakala omnoho viac všetkého a ono sa nakoniec ani nič dokopy nestalo. Najrušnejší bol koniec, kde sa akože zistili veľké veci, ibaže na toľko strán to jednoducho nestačí, bolo treba rozhýbať sa viac. A vážne, vážne... prečo znova ide o spriaznené duše pripomínajúce Luce a Daniela? Treba tú podobu s Padlými poriadne obmedziť!

Nič však nie je stratené, možno sa v druhom dieli autorka nakopne a hodí nám aj niečo viac než Eurekine depresie. Koniec nenecháva na pochybách, že sa dej kamsi posunul – tým správnym smerom – a ak sa to nepokazí, môže byť príbeh ešte veľmi zaujímavý. Len nech dodá viac Atlantídy, menej rozvláčneho sťažovania sa a viac dialógov posúvajúcich príbeh dopredu.

Hodnotenie: **

Recenzoval: Simone Sipriano
http://incredible-books.blogspot.sk/