RECENZIA: Papierové mestá (John Green)

Jej spojencom je Kvéčko, no keď stratí kontakt aj s ním a nechá po sebe iba tajné indície, nikto nevie, kam sa Margo vyparila. Podarí sa Kvéčku nájsť svoju bláznivú kamarátku?  

Papierové mestá patria medzi také knihy, o ktoré sa ľudia trhali už pred samotným vydaním. Niet sa čomu čudovať, ich autorom je obľúbený John Green, ktorého Na vine sú hviezdy momentálne zažívajú filmový aj knižný "boom". Avšak na rozdiel od jeho predošlých kníh Green tentokrát nerozpráva o témach podobných rakovine či zomieraniu - Papierové mestá sú komický príbeh, ktorý môže zaujať ešte širšie publikum než predchádzajúce autorove knihy.

"Neviem, kým Margo je alebo kým bola. Ale viem, že ju musím nájsť."

Ak ste čítali Na vine sú hviezdy či Kam zmizla Aljaška, pravde-podobne budete od knihy očakávať niečo úplne iné, než to, čoho sa pri čítaní dočkáte. Podobne som na tom bol ja - no John ma príjemne prekvapil. Papierové mestá totižto boli po každej stránke iné. Nemali bežných hrdinov, ktorých stretnete na ulici. Ich charaktery neboli len dobré a zlé. Margo a Kvéčko boli plní optimizmu a entuziazmu, mali chuť baviť sa a užívať si život najviac, ako to len ide. Taktiež po dejovej stránke sa príbeh neodohrával iba na jednom mieste. Spolu s Kvéčkom podniknete zúfalú cestu za Margo, ktorá sa nečakane vyparila - a nikto nevie, či vôbec žije alebo či je to len ďalší z jej žartíkov. Papierové mestá sú proste jedna šialená kniha, ktorú by si mal prečítať každý, kto má plné zuby falošných kamarátov, má rád dobrodružstvá a nikdy nevie obsedieť na jednom mieste.

"Margo nebola zázrak. Nebola stelesnené dobrodružstvo.
Nebola krehký a vzácny šperk. Bola dievča."

O odlišnosti Papierových miest od iných románov by sa však dalo rozprávať oveľa väčšmi. Rovnako aj Greenov štýl bol svojím spôsobom iný a celý príbeh odľahčoval. Do knihy vnášal vtipné situácie a repliky, nad ktorými sa často pousmejete, a možno aj práve preto sa mi knižka čítala veľmi dobre a ľahko. Treba však povedať, že nie každému sa môže táto zápletka, ktorá je postavená na spontánnosti, zapáčiť. Nejdem sa tváriť, že keď je autorom Papierových miest uznávaný John Green, kniha bola bezchybná a nemal som jej čo vytknúť. Určite mala svoje muchy, no tie k dobrým románom patria. A takisto ich nemožno porovnávať ani s povestnými "hviezdami", keďže ide o úplne odlišnú tematiku a v predošlých knihách autor hral vo väčšej miere na city. Papierové mestá sú naopak oddychovkou.

"Možno predstavy priblížia budúcnosť skutočnosti, možno nie.
Ale určite s nimi nemôžeme prestať."

O úspechu tohto Greenovho počinu hovorí aj záujem o slovenskú obálku, keďže vydavateľstvo Ikar dalo možnosť o výslednom návrhu rozhodovať samotným čitateľom. Do hlasovania sa zapojilo vyše tisíc Slovákov a pretože skončil výber takmer nerozhodne, Papierové mestá vyšli rovno v dvoch edíciách! V špendlíkovej "YOLi verzii" pasujúcej ku filmovému vydaniu knihy Na vine sú hviezdy a v tvrdej väzbe, ktorá ladí zas s prvým vydaním tohto románu. A kedy vlastne Papierové mestá vychádzajú? Práve dnes, siedmeho októbra, a od zajtra by ste túto knižku mali nájsť v každom dobrom kníhkupectve. A či vám toto dielo odporúčam? Určite áno, keďže sám som bol týmto príbehom prekvapený a hoci nepatria Papierové mestá k tým najlepším knihám, určite sa ku nim aj v budúcnosti vrátim.

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk