bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka







(RC) Recenzia: Divočina

Vždy túžila byť spisovateľkou, čo sa jej nakoniec aj podarilo nielen vďaka knihe Divočina, kde opisuje svoju vlastnú životnú cestu, ale aj v ďalších knihách - vydaných i pripravovaných. Žije v Portlande v štáte Oregon s manželom a dvoma deťmi. Najprv by som rada povedala, že tento román bol - a stále je - z môjho pohľadu forma cestopisu, čo nepatrí medzi to, čo tradične čítam. Divočina ma však veľmi milo prekvapila, aj napriek nie celkom pozitívnym ohlasom, ktoré ju predstihli.

Cheryl v tejto knihe opísala svoju cestu po chodníku Pacific Crest Trial (PTC), kde prekonala neuveriteľných 1770 kilometrov. To je niečo, za čo ju obdivujem. Pochybujem, že ja by som dokázala úplne sama prejsť takúto vzdialenosť a nevzdať sa ani pri nepriaznivých okolnostiach. Ona sa nevzdala, kráčala ďalej bez ohľadu na všetko a dokázala to.   

Veľmi sa mi páčilo, ako autorka hovorila o svojej matke a rodine. Úprimne, no nevtieravo. Niekoľkokrát sa jej podarilo dohnať ma k slzám. 

Mohli by sme si myslieť, že vzhľadom na dĺžku knihy a jej obsah sa Cheryl bude veľa opakovať alebo čítanie bude jednotvárne. Ani neviem ako, ale autorka sa tomu perfektne vyhla. Nikdy som nemala pocit, že hovorí o tom istom, nenudila ma, práve naopak. Bavili ma historky z jej predchádzajúce života rovnako ako historky z cesty šikovne zapletené do príbehu.

Druhou stranou mince je samotná Cheryl, ktorá sa na túto túru nevybrala z nudy alebo preto, že to bol jej sen. Nie, ona sa na ňu vybrala, lebo mala zbabraný život a nevedela, čo ďalej. Zo Cheryl mám vlastne veľmi zmiešané pocity. Myslím, že som k nej ostala po celý čas neutrálna, no takmer so všetkými jej rozhodnutiami som nesúhlasila. Bola som zmätená z toho, ako si dokázala zničiť manželstvo, ako to pripisovala skôr tomu, čo povedala, než tomu, čo urobila. Šokoval ma spôsob, akým hovorila o dieťati a potrate. 

Tiež ma dvakrát netešili jej lamentácie, ako sa nepripravila na to či ono. V niektorých jej chybách pri balení som sa našla. Iné mi pripadali priam do očí bijúce (ako napríklad rozhodnutie ísť na takýto typ túry bez predchádzajúceho zlepšenia kondičky). Moja neutralita k nej pretrvala až do konca knihy, lebo som síce jej rozhodnutia neschvaľovala, no ona o nich hovorila tak vecne, až som nadobudla pocit, že pre ňu žiadna iná alternatíva neexistovala, jednoducho si to nedokázala inak predstaviť.

V konečnom dôsledku sa mi kniha veľmi páčila. Autorka má svojský štýl písania, ktorý ma zaujal, často sa jej podarilo vtiahnuť ma do deja natoľko, že som zhltla cez sto strán a ani som si to neuvedomila, čo vlastne znamená, že som Divočinu prečítala na štyri posedenia. Najviac zo všetkého sa mi však páčilo, že sa Cheryl podarilo uskutočniť celú cestu a nakoniec aj zmeniť sa, lebo presne taký dojem som mala na konci knihy. Cheryl sa zmenila k lepšiemu. Našla samu seba a dokázala sa pohnúť ďalej. To je posolstvom, ktoré chcela odovzdať.

Hodnotenie: ****

ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU Ikar ZA RECENZNÝ VÝTLAČOK KNIHY
Kúpiť knihu Divočina

Recenzoval: Simone Sipriano

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.