Niccolo Ammaniti - Anna

„Život nám nepatrí. Život nami prechádza.“

Dej príbehu sa odohráva v blízkej budúcnosti na Sicílii. Ani Sicília sa nevyhla ničivému vírusu, ktorý po celom svete vyvraždil všetkých dospelých. Trinásťročná hrdinka Anna sa s pomocou pokynov od mŕtvej mamy pretĺka svetom plným mŕtvol a nebezpečenstva, v ktorom sa snaží prežiť, postarať sa o mladšieho brata a podľa možností nikdy nedospieť – lebo dospelosť znamená bolestivú smrť.

Jedného dňa však ich neslávnu rutinu naruší skupinka zdivených detí, ktoré vykradnú ich dom a unesú Anninho brata. Anna sa ho odvážne vydáva hľadať - na niečom nám koniec koncov musí záležať aj v mŕtvom svete.

Anotácia predstavovanie knihy uzatvára takto: „Dospievajúca Anna sa každým dňom bolestne presviedča, že niekdajšie pravidlá rýchlo prestávajú platiť. Je nútená stanovovať si nové a presadzovať ich medzi tými, s ktorými sa stretáva pri úpornom hľadaní lepšieho sveta a lásky.“

V prvom rade vám hovorím: nenechajte sa oklamať vlastnými očakávaniami (teda nebuďte ako ja). Táto kniha neprináša očarujúci, povznášajúci príbeh plný nádeje. Nie je to ani bežná príbehová dystópia, ktorá vás strhne svojou dynamikou a nepustí do poslednej strany. Anna je... jedinečná.

Na pomerne malom počte strán dostanete akýsi výsek zo života mladého dievčaťa v katastrofickej budúcnosti. Áno, autor nám postupne odhaľuje nové skutočnosti, dodáva potrebné informácie o postavách, svete aj ich minulosti a rozhodne sa treba pripraviť na viacero šokujúcich zvratov. No bola by chyba očakávať vyslovenú príbehovosť či jednoznačné rozuzlenie. Nefunguje to tak ani v skutočnom živote, ani v tejto knihe.

Autor sa rozhodol svoj realistický náhľad posunúť ešte o úroveň vyššie. Presnejšie povedané, vôbec nešetril nepríjemnými, "škaredými" detailmi. Je mi síce jasné, že v podobnom svete by to takto nejako asi vyzeralo: smradľavé mŕtvoly povaľujúce sa na každom kroku, hnusné a plesnivé jedlo, všetky konvencie v háji a malé deti opité zvyškami alkoholu... Lenže potrebujem o tom čítať na toľkých stranách? Potrebujem toľko nechutných detailných opisov? Pre mňa je odpoveď nie. Zatiaľ čo v primeranom množstve by ma tieto aspekty šokovali a zapôsobili na mňa, v tomto prípade som bola po čase otupená a otrávená. Vaša odpoveď, rovnako ako dojem z príbehu, samozrejme môžu byť iné.

Okrem subjektívneho hľadiska – nemám rada priveľa naturalizmu ani príliš depresívnu atmosféru – si trúfam povedať, že sa autor toľko snažil provokovať, až to šlo na úkor hĺbky postáv. Jasné, kniha sa nesnaží byť psychologickým románom, ale minimálne pri hlavnej postave by som očakávala, že jej charakter bude pôsobiť aspoň trochu trojrozmernejšie a hlbšie... Podľa mňa je príliš zjavné, že sa trinásťročné dievča snažil napísať dospelý chlap. Navyše by som predsa len uvítala akúsi jednoznačnejšiu pointu. Možno mi ju mala nahradiť celá kopa podnetov na zamyslenie a zaujímavých myšlienok (ktoré v knihe rozhodne nájdete), ibaže nestalo sa.

Aby som to zhrnula, Anna je rozhodne svojské a zaujímavé čítanie, ktoré má svoje silné stránky a viem si predstaviť, že si získa množstvo čitateľov. Ak vás teda kniha láka, pokojne jej dajte šancu. U mňa však celkom nezabodovala (tuším ani nie som cieľová skupina) a s miernym rozčarovaním jej udeľujem 3,5*.

Recenzovala: Kristína Smolková
https://the-bookland.blogspot.com/2019/03/niccolo-ammaniti-anna.html