Nemaľuj ženu...

Juraj Soviar je básnik a textár spojený hlavne so skupinou Elán. V tomto prípade však to spojenie s Elánom pre mňa nie je dôležité, lebo tu ide o poéziu v pravom zmysle slova, takpovediac rovno zo života a naviac, básnik tu prináša čitateľovi nevšednú krásu.

Soviarov životopis sa začal písať v roku 1973 a prežíva ho dodnes naplno. Je to cítiť nielen z jeho piesňových textov v podaní skupiny Elán, ale aj z veršov v tejto malej knižke. Ľuboš Zeman o zbierke "Nemaľuj ženu na stenu" napísal, že je moderná, emocionálne silná a vzrušujúca. Je to pravda a stručnejšie sa to hádam ani nedá napísať.

Napriek tomu, čo napísal Ľuboš Zeman, sa pokúsim uviesť zopár mojich dojmov, ktoré vo mne rozozvučali poetickú strunu aj tým, že vo mne vyvolali niečo, čo som sám prežíval vo svojich niekdajších emočných rovinách. Fascinovala ma aj forma, jednotný štýl zobrazenia textu. Mám rád, keď na stránkach kníh vidím poriadok a systém. V knihách si čitateľ všíma aj formu a je rád, keď je príjemná a neruší.

Aby som v tejto súvislosti  nezabudol, ilustrácie Dominiky Veselej vhodne poeticky dopĺňajú tú trochu voľného miesta v okolí básní. Jednoduchosť  kresieb neruší a rád by som pochválil aj grafické spracovanie knihy (Juraj Šramko), tak malého formátu v solídnej tvrdej väzbe.   

V básni je najdôležitejší emočný a myšlienkový obsah. V jednej básni Soviar píše: "Narodil sa, aby večne vstával, spoznal čo je výška, rýchly pád...", však tu vytrhnuté myšlienky z kontextu sú málo, treba vnímať celú báseň a stojí to za to. Neviem ako by som túto zbierku charakterizoval, to najstručnejšie je, že je o obyčajnom živote bez príkras, že sa v nej každý, kto raz žil a vnímal poéziu života svojimi očami a to iste každý, najmä v mladosti, nájde.

Vo svojich metaforách autor čerpá z reality aj zo  známych symbolov: "Pravda s láskou visia obesené na hák, možno po nich pomenujú letisko..." Teda sa svojim spôsobom vyjadruje aj k spoločenským témam. Symboly sú mu milým prostriedkom na básnické vyjadrenia. Konečne, veď aj žena je symbol a už je jasné, že na stenu sa nemaľujú iba čerti... "Povedala, netáraj a miluj a za každým slovom vždy si stoj..." Sympatický pragmatizmus vo verši.

Básnik a textár Juraj Soviar sa nenechá spútať, nielen že sa vyjadruje slobodne, ale ani sa ničím neobmedzuje v skrytom a tušenom optimizme. Aj to som si uvedomil pri vnímaní jeho básní. Avšak nielen to: "Neviem, či to vedia tamtí hore, že u nás je už všetko choré..." aj odvrátenú tvár optimizmu nášho spoločenstva zdieľa v básni "Tamtí hore". 

Soviar má takmer dokonalú básnickú formu a to sa pri hudobných textoch veľmi dobre uplatní. Jeho básne je radosť čítať aj pre nápaditý rytmus slov vo veršoch. Tu končím svoje rozjímanie o básnickej zbierke Juraja Soviara "Nemaľuj ženu na stenu" (opäť) požičaným citátom: "Ja nie som akože, ja som tu naozaj, po čudnom apríli, teším sa, že je máj".

Teším sa, že som naozaj a ďakujem.

Kým zoberiete túto zbierku do rúk, odporúčam prečítať si aj rozhovor s básnikom.

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/448657/nemaluj-zenu.html