Kto pil na sekeru?

Mám rád knihy, ktoré môžete prečítať na jedno posedenie vo vlaku, povedzme napríklad medzi Bratislavou a Vrútkami, ale nesmiete sa ponáhľať, aby vám neunikol ani jeden zjavný, či skrytý vtip vo vetách. Kniha síce nemá obsah, ale je formálne delená do piatich kapitol, s mierne odlišným pozadím, či farebnosťou tónovania postrehov zo života.

Úvodná kapitola je venovaná pitiu, nielen na sekeru. V hrubých rysoch vtipných postrehov vlastne rúbe do alkoholikov amatérov i profíkov svojou pomyselnou sekerou. Alkoholikom sa venuje od počiatku, až po nápis na pomníku: Pi sladko! Obáva sa aj čias, keď sa minie posledný sud. 

Aký by to bol dnes literárny počin, keby v ňom nebol sex? V Babínovych aforizmoch sa tiež nájde. skromne dávkovaný po kvapkách, žiadne vyvrcholenie, ale zato si berie na mušku aj manželské zasvätenie. Deťom na školách odporúča len platonické porno.

Druhá kapitola načiera do záležitosti trochu mastnej, teda do smotánky, ale nevyhýba sa ani "dochvíľnosti" pri návšteve u bezdomovca. Autor si rád všíma podobnosti, aj tie náhodné, a preto niekedy používa dvojvýznamové slová, ktoré mu pasujú do pointy ako v prípade odporúčaného daru pre hypochondra: Lexikón chorôb alebo tiché hrobové miesto. 

V tretej kapitole, ako inak, sa zaoberá politikou. Tou minulou, ale aj súčasnou, vyslovene našimi politikmi. V zanietení kritiky upodozrieva aj slnko, že na ňom nevládne erupcia, ale korupcia. Je mu však jasné, že splniť sľuby politikov je rovnako nemožné, ako dať žene všetko, čo jej vidíme na očiach.

Po politickom vzrušení v kapitole tretej logicky nasleduje štvrtá a tá je o našej reči a o spisovateľoch a o iných všednostiach. Tak trochu "zarúbanie" do vlastnej kože. 

Nakoniec som sa dostal do záverečnej päťky. K päťke radšej nič neprezradím, len toľko, že niekto má nos na peniaze... Ja na sopeľ. V závere vyslovil jedno skryté varovanie: Nedajte si robiť test DNA, lebo vám môžu nájsť DNU. Najviac sa mi však v piatej kapitole páči odporúčanie lekárom, že by mali mať svoj vlastný rybársky zväz, lebo stále berú.

Pri čítaní aforizmov, nielen Emila Babína, sa možno zasmiať, usmiať, pousmiať, ale aj zvážnieť a zamyslieť sa. Odporúčam na krátke cesty vlakom, alebo na krátku a nudnú dovolenku. 

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/421048/kto-pil-na-sekeru.html