John Green: Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín

Na Greenov všade ospevovaný talent v písaní som sa nesmierne tešila. Knihu som začala čítať takmer hneď, no už na začiatku som bola veľmi zmätená - toto je ten Green? Green so skvelými hodnoteniami, sfilmovanými dielami, vynikajúcimi recenziami?

“What matters to you defines your mattering.”

Pekne po poriadku. Z tohto diela som mala zmiešané pocity, a to pretože:

1) Postavy sú prinajmenšom zvláštne....

Ak sú postavy zvláštne, môže to znamenať len dve veci:
a) je to vynikajúce,
b) je to príšerné.

V tomto prípade je pravda niekde celkom inde. Postavy sú jednoducho zvláštne. Nie dobre zvláštne, nie zle zvláštne. Prosto zvláštne. Colin bol detský génius, z ktorého vyrástol mladý chalan - veľmi šikovný, inteligentný, s dobrou pamäťou. Bohužiaľ, génia niekde v procese stratil. A nechce sa s tým zmieriť, lebo celý jeho doterajší život bol viac-menej o jeho výnimočnosti. Druhú, len trošku menšiu časť tvoria Katheriny. Dokopy už devätnásť.

Hassan, Colinov najlepší priateľ, je zďaleka najzaujímavejšou postavou. Je to moslim, ktorý sa na univerzitu nechystá a brzí Colina, keď začne so svojimi prešmyčkami (jeho obľúbená činnosť). Hassan je veľké oživenie inak dosť nudného príbehu. Vtipný element, s trefnými poznámkami. Stretneme sa aj s Lindsey, dievčaťom z Gutshotu, malého mestečka, a jej matkou Hollis. Lindseyini priatelia sú tiež pekné kvietky, hlavne Ten-Druhý-Colin, čo je prezýka pre jej priateľa. 

Nakoniec by som k postavám chcela povedať, že ma príliš nezaujali, nedokázala som sa s nimi stotožniť a ich koniec sa mi mnohokrát zdalo silené. Niečo neklapalo, tak ako malo. Colinova ,,múdrosť/genialita" mi usilovne liezla na nervy, o matematike ani nehovorím. Ja viem, že sa tým autor snažil vytvoriť unikátnu postavu, určite sa mu to aj podarilo, ibaže ja som mu to nezhltla.

2) Dej? Haló, už si tu? To má byť koniec?

Môj názor na priebeh deja je ten, že sa tu skoro nič nedeje. Áno, Colin je zničený a s Hassanom sa vyberú na roadtrip, je tam niekde poľovačka a jedna bitka. A potom je koniec. Ešte i ten je predvídateľný a dostávame sa k nemu slimačím tempom. 

Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín je poskladaná z niekoľkých dramatickejších udalostí pospájaných rôznorodou hmotou. Tá sa väčšinou skladá z Colinových úvah o

a) živote,

b) Katherinách,

c) poučke,

d) túžbe niečo dokázať.

Sem-tam sa mihnú iné postavy, no aj tie mu dávajú pokoj/priestor na jeho zamyslenia a sebaprejavenie, pretože nikdy neviete, čo sa z takéhoto detského génia môže vykľuť. Občas sa dokonca stane i niečo iné, ako napríklad zbieranie histórie o mestečku. Dokonca sa tam mihla aj romantika a nečakané odhalenia na poli tejto neznámej. Samozrejme, nezabúdjme na poučku a jej vývoj.

“Whenever I'm asked what advice I have for young writers, I always say that the first thing is to read, and to read a lot. The second thing is to write. And the third thing, which I think is absolutely vital, is to tell stories and listen closely to the stories you're being told.” 

Ako celok na mňa však dejová línia nezapôsobila, miestami som mala pocit, že sa pridlho nič nedeje, a potom sa autor zasa snaží napchať všetko do posledných dvadsiatich strán. Menej rozvláčnosti, viac akcie - a hlavne menej Colina by pomohlo. Takto sa mi do čítania ani veľmi nechcelo a príbehu sa nedarilo udržať si moju pozornosť.

3) A čo tým chcel autor povedať?

Ehm, tým si stále nie som celkom istá. Isteže mám nejakú ideu, parciálne hlavné myšlienky a tak. Ibaže mám pocit, že táto kniha mala priniesť nejaké posolstvo. Keď si prejdete na GR citáty, väčšina z nich je naozaj krásna a inšpiratívna, prinajmenšom hodná zamyslenia - no k tejto knihe sa mi to celé akosi nehodí a nejde mi to dokopy.

Nemôžem porovnávať s ostatnými jeho dielami, keďže som ich nečítala, no mám pocit, že v čase, keď písal túto knihu, nevedel presne, čo od nej chce. Čo ňou chce povedať. A možno je to len môj pocit, možno moja latka bola nastavená privysoko. Môžem však povedať, že mne osobne kniha príliš nesadla. Presne ako vraví GR, bolo to okej, ale od Greena som čakala naozaj, naozaj viac.

Úplne nakoniec, by som chcela povedať pár slov k prekladu. Som si istá, že dal riadnu námahu, hlavne matematické časti. Páčilo sa mi, ako bola kniha zvládnutá a klobúk dolu si zaslúži aj preklad prešmyčiek, lebo ten dal iste tiež zabrať.

Recenzovala: Simona Štefaniová

http://incredible-books.blogspot.sk/2015/06/john-green-poucka-o-podstate.html