Hádanka menom Bulharsko

Pozitíva :

-narácia : tá sama je veľmi milým prekvapením, autorka volí celkom nezvyčajne medzi dvomi typmi rozprávačov - priamym v 1. osobe Sg a autorským, nezaujatým. Spočiatku sa v rozprávaní striedajú, postupom deja sa priamy rozprávač začína obmedzovať a nie je používaný periodicky. Zároveň sa striedajú i štýly narácie, striedaním klasického chronologického a retrospektívneho, treba dodať i to, že román sa venuje osudu nielen jednej, hlavnej, hrdinky, ale i vyrozprávaniu osudu postavy, s ktorou sa zoznámime v priebehu deja.

- postavy : za zmienku stojí predovšetkým nenásilná psychologizácia hlavnej hrdinky, jej charakter je zobrazovaný i v hlbšíh črtách, dostáva silnejší psychologický rozmer.

Motív traumy z detstva síce nie je ničím inovatívnym, no stále pôsobí uveriteľne, neopakuje dnes uz archetypy zneužívania v detstve či smrti rodičov.

- štylistika : autorka vsádza na veľké množstvo umeleckého opisu, používa rôzne digresie príbehu, zaujíma sa o reflexie a vnútorný svet hlavných postáv, nezostáva iba na povrchu. Román tiež nie je štylizovaný do pozície žánru ženskej literatúry, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale balancuje na pomedzí historicko-spoločenskej prózy a zachádza i do žánru krimi, kedy sa románom nesie i jemný detektívny nádych.

- historické reálie : je asi zjavné, že prostredie Sofie, t.j. Bulharska, nie je pre väčšinu autorov atraktívne, nakoľko sa v knižnom svete často neobjavuje. Je teda chválihodné, že Kostovová sa zaujíma i o históriu tohto, možno aj pre nás, nepodstatného štátu a rozhodla sa v svojej knihe ,,otvoriť" i otázky neustálych protestov, nespokojnosti občanov s vládnym systémom, všadeprítomnú chudobu, ale aj, a to v prvom rade, otázku komunistickej minulosti zahŕňajúcu i krutosť totalitného režimu voči jeho odporcom, pracovné tábory a pod.

Negatíva : 

- zbytočné výplňové pasáže + záver : nakoľko sa stavia predovšetkým na opise a reflexii, do úzadia sa posúva potreba dialógu, čo môže text dostatočne retardovať, ďalej i samotný štýl výberu rozprávačov nemusí ,,sadnúť" každému čitateľovi. Bohužiaľ, nedotiahnutým sa na záver stáva i motív dôvodu psychických problémov hlavnej hrdinky, ktorý sa absolútne nevysvetlí (i keď niekto by mohol oponovať, že práve mystické, nevypovedané rozuzlenie príbeh pozdvihlo), rovnako i samotná detektívna zápletka sa očividne odbyje, nestupňuje sa, negraduje a záver, resp. epilóg, ktorý celej knihe odobral na originalite, pôsobí chaoticky, nezmyselne a knihu neuzavrel tak dôstojne,akoby si reálne zaslúžila.

Román Krajina tieňov je i napriek zrýchlenému a zľahka stereotypnému záveru stále knihou s používaním slušnej úrovne štylistiky, dobovým a umeleckým opisom a zaujímavou a zároveň netradičnou zápletkou, ktorá dokáže zaujať predovšetkým čitateľov historickej a sociálnej prózy.

Záverečné hodnotenie : 4/5 *

Recenzovala: Aneta Zacharová
https://welikebooksforever.blogspot.sk/2018/03/hadanka-menom-bulharsko-elizabeth.html