Habsburgovci v dejinných súvislostiach

Pri čítaní o Habsburgovcoch som si kládol aj doplňujúce otázky k tým, na ktoré sa snaží autor odpovedať. "99 odpovedí na najdôležitejšie otázky týkajúce sa slávneho panovníckeho rodu", to je podtitul knihy, rámec a koncepcia diela, ktorá prispieva k zrozumiteľnosti a k pochopeniu historických súvislostí. Text je plný historických dátumov, rokov a udalostí, ktoré majú čitateľa orientovať v čase. Autor sa pritom nesnaží vnášať do popisu života a vládnutia Habsburgovcov žiadne emócie a vlastné hodnotenia. Všetko vyznieva ako objektívna pravda bez "triedneho" postoja autora.

Je jasné, že život panovníckeho rodu je diametrálne odlišný od života prostého ľudu, ktorý v potu tváre musí každodenne hrdlačiť na panstvo a ich vojny. Taká je ľudská spoločnosť a v tom sa dajú nájsť isté paralely aj so súčasnosťou. Nemáme síce vyberanú šľachtu, ktorá volí svojho cisára, ale tiež máme, v podstate, obdobný systém vládnutia, len sa nehovorí šľachta, ale oligarchia a tak podobne. To nemyslím len na naše pomery, ale na všetky "vyspelé" štáty vo svete. Isteže, preháňam, spoločenské usporiadanie sa nedá zhrnúť do jednej bodky, hovorím len o niektorých základných princípoch, ktoré sa dajú identifikovať z pohľadu do histórie.  

Čo sa týka Európskej histórie, v knihe Karla Vocelku sú osvetlené udalosti, ktoré sa týkajú tejto panovníckej dynastie od jedenásteho storočia až po pád Habsburskej ríše, po prvej svetovej vojne. Netrpezlivo som čakal na udalosti okolo roku 1866, tam sa ich panovanie dotýka aj mojej "dynastie", môjho pradeda Jána Javureka (1835-), ktorý sa zúčastnil na vojenskom ťažení Rakúska proti Prusku v bitke pri Hradci Králové (1866) a prehral to spolu s cisárom pánom, tak sa usadil na Slovensku. O tom sa samozrejme v knihe nepíše, tie súvislosti som si doplnil z vlastného záujmu a z rodinnej genealógie. Toto víťazstvo Pruska uvoľnilo cestu k zjednoteniu Nemecka pod vedením Pruska, bez účasti Habsburgovcov.

Spomenul som si aj na moju tetu Etu (1897-1978), ktorá mala obrázkovú knihu, kde boli zobrazení a pomenovaní všetci Uhorskí (a teda i naši) králi od Štefana I. až do konca Uhorska. Chýbajúce ilustrácie, portréty členov dynastie a dobové mapy, to je hádam jediná slabina tejto knihy. Na druhej strane, dnes nie je problémom, pri hlbšom záujme o históriu, si toto nalistovať na internetových stránkach. Na každý pád som rád, že sa mi táto kniha dostala do rúk. Záujem o históriu človeka poučí, ale zvyčajne až vtedy, keď je neskoro.

Na záver ešte niekoľko drobných postrehov z textu. O ženách z rodu Habsburgovcov sa zväčša píše, že boli zbožné, cnostné a venovali sa dobročinnosti. Najviac sa popísalo o Márii Terézii a o cisárovnej Alžbete (Sisi). Veľké množstvo kníh sa popísalo aj o Františkovi Jozefovi I. Medzi príslušníkmi rodu boli často spory o miesto vládcu, ale hlavne o rozdelenie ziskov z vládnutia. Zmenilo sa niečo?

Vyskytli sa aj záhadné úmrtia a samozrejme, intrigy. Habsburgovci často ovládali mnoho rečí, ale zdá sa, že to k porozumeniu národov nestačilo. Autor sa zamýšľa aj na úrovňou znalosti cudzích jazykov členov dynastie a nad rozdielnym prístupom vo výchove k ženám a mužom.

Rakúsko-Uhorská ríša bola akýmsi predobrazom Európskej únie. Niekedy sa tej ríši hovorilo aj "žalár národov". Aj tu je vhodné poučiť sa. Kniha je plná historického napätia a v kapitolách sú primerane dávkované informácie, preto sa dobre číta.

Recenzoval: Jozef Javurek

http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/384803/habsburgovci-v-dejinnych-suvislostiach.html