Démonológ - Andrew Pyper

Démonológ

A pritom, prvotné myšlienky, ktoré mi vírili v hlave, keď som túto 300 stranovú knižku držal v rukách, boli viac než pozitívne. Anotácia hovorila o profesorovi, najváženejšom odborníkovi na démonologickú literatúru, ktorému démon unesie dcér. Všetko naznačovalo, že príbeh sa bude niesť v duchu Inferna Dana Browna okorenený štipkou mystiky a lovu na prízraky á la filmový (a komiksový) Constantine. Lenže..., kde sa stala chyba?

   V súčasnosti sa tvorba z obdobia humanizmu a renesancie často stáva nositeľom deja v moderných príbehoch. Či je to už spomínaný Dan Brown, ktorý prvú časť Danteho Božskej komédie použil, aby prinútil pracovať mozgové závity Roberta Langdona, prípadne Jiří Kulhánek z rovnakého diela spravil turistického sprievodcu peklom. Andrew Pyper zneužil Stratený raj Johna Miltona.  Slovo „zneužil“ je asi najsprávnejšie, nakoľko vnímavému čitateľovi neujde, že autor túto knihu neštudoval, len z nej vybral pasáže, ktoré pokladal za vhodné aplikovať do svojej knihy A tak hlavná postava používa pár veršov, aby dokázal, že za všetko, čo sa okolo neho deje, môže skutočnosť, že on je tým najväčším vedátorom, ktorý o Miltonovom diele vie úplne všetko. A inak nevie nič.

   Lepšie povedané – pán profesor David Ullman patrí medzi najneschopnejších ľudí tejto planéty. Žena sa mu odcudzila natoľko, že si našla sympatickejšieho profesora, s ktorým trávieva noci a on s tým nehodlá nič urobiť. Do svojej dcéry je priam platonicky zaľúbený a platonicky je zaľúbený aj do jednej kolegyne. Ale ani s tým nič nehodlá urobiť. Namiesto toho, aby začal konať, v hlave si premieta, aký je vlastne nešťastný a rozmýšľa, kedy šťastný bol. Takže táto postava si čitateľove sympatie nielenže nedokáže získať, ale časom mu bude úplne fuk, čo sa s ním stane.

   Ostatné postavy sú iba do počtu. O jeho žene nevieme skoro nič, dcérine strašidelné zápisky v denníku nie sú vysvetlené. Nehovoriac o zabijakovi. Akonáhle začne chudáka profesora prenasledovať, robí nepochopiteľné chyby. Dokonca aj tá jeho kolegyňa, ktorá trpí nevyliečiteľnou formou rakoviny a pôsobí naňho ako katalyzátor, aby sa psychicky úplne nezrútil, hrá iba druhé husle.

   Čo sa týka psychického zrútenia, občas autor navodzuje dojem, že celý príbeh je iba výplodom chorého mozgu hlavnej postavy a v epilógu sa dozvieme, že ho rozpráva svojmu psychiatrovi. Nakoniec sa to však našťastie nestane. 

   Démon Davidovi Ullmanovi v Benátkach unesie dcéru. Ak sme sa tešili na akčné pobehovanie po tomto meste, tak sme sa tešili zbytočne. Namiesto toho nás autor prevedie takmer celými Spojenými štátmi americkými pri hľadaní indícií, prečo to pekelná bytosť urobila, ako sa tá obluda z podsvetia volá, či možno mladé dievča zachrániť a kde sa nachádza. Lenže aj v tomto prípade nie je radosť z akčných pasáží namieste, nakoľko väčšina textu popisuje, čo sa odohráva v hrdinovej hlave a nie, čo sa stalo na ceste naprieč Amerikou.

   Celý príbeh zachraňujú hororové prvky. Či už je to stretnutie s dvomi starenkami – dvojičkami, ktoré majú temné tajomstvo, neočakávané zjavenie sa manželkinho milenca, prenasledovanie tajomným zabijakom a jeho originálnou výstrahou, že svoju robotu za každú cenu dokončí.  Aj finále má celkom grády, až na to, že chýba lepšie zúčtovanie s hrdinovým najväčším protivníkom – démonom. 

   Záverečný verdikt – anotácia prezrádza veľa, možno viac než by mala. Naláka na zaujímavý príbeh, až má budúci konzument tejto knihy veľké očakávania. Tie sa nanešťastie nenaplnia. Príbeh však neurazí a na príjemný poobedňajší relax kniha poslúži celkom dobre. Len treba počítať s tým, že za nejakú dobu po prečítaní sa už nebude dať spomenúť, o čom vlastne Démonológ bol.

Recenzoval: Marian Kubicsko
idolov.blogspot.sk