Brian Freeman – Nočný vták

Predstava, že sa nám niekto dokáže dostať do hlavy a zmeniť našu realitu, je desivá. Naše spomienky sú vlastne len akési bublinky, ktoré môžu prasknúť, nadobro sa vytratiť, či zmeniť svoju podobu. Môžeme veriť jedine tomu, čo sa deje v prítomnom okamihu. Tu a teraz. Všetko, čo sa už raz odohralo, zostane navždy uväznené v minulosti. Ale!! Všetko sa dá zmeniť.

Brian Freeman je narodený v Chicagu a je považovaný za jedného z najlepších autorov psychologických thrillerov. Jeho knihy sú predávané po celom svete a prekladané do viac ako dvadsiatich jazykov. Zaujímavosťou je, že jeho manželka Marcia koordinuje všetky udalosti okolo autora. Robí mu PR i marketing okolo kníh. Je zároveň editorkou, ktorá číta dokončené knihy ako prvá. Dá sa povedať, že je jeho pravou rukou. Autor žije so svojou manželkou v Minnesote už viac ako 35 rokov.

Hypnózou.

Sugesciou.

Strachom.

A strach je styčným bodom obetí, ktoré prežili príliš silný, fyzický či emočný, zážitok a svoje dni začali žiť v strachu. Napríklad taká gefyrofóbia – strach z mostov -, ktorou trpí množstvo ľudí po celom svete, môže človeku spôsobiť obrovské muky počas prechádzania po moste, či nebodaj zápche, v ktorej sa dotyčný ocitne stáť na moste. Ako Lucy, ktorá strachom z mostov trpí, a ocitne sa spoločne s priateľkou v zápche na moste. A tam prežije najhoršiu hrôzu svojho života. Na tom moste, na ktorom nikdy nemali stáť.

Tento útržok reality ovplyvní nasledujúce vyšetrovanie, ktoré prebieha pod velením Frosta Eastona zo sanfranciskej polície. Tento dielik skladačky zapadne na miesto a otvorí tajnú komnatu, v ktorej zreje totálne šialenstvo. V ktorej obyčajní ľudia páchajú ohavné činy. V ktorej si berú život. V ktorej trpia a nevedia sa zbaviť strachu.

A takýmto ľuďom pomáha doktorka Francesca Steinová vo svojej terapeutickej miestnosti. Nahliada do ich mysle a sleduje im spomienky. Pretože im chce pomôcť zabudnúť. V dobrej viere spúšťa pomocou sugescie nezastaviteľnú pohromu, ktorá ju vyjde veľmi draho. V ohrození je totiž holý život. Bezbranné obete nič netušia. Až do momentu, kým im … Tento dôležitý dielik skladačky musí Frost odhaliť čo najskôr. Inak budú umierať ďalšie obete.

Už samotný začiatok deja nenechá čitateľa na pochybách, že siahol po kvalitne spracovanom diele. Postupné navrstvovanie napätia zaisťuje akútne obracanie stránok knihy. Záhadne vyvolaná smrť, ktorá sa stala za veľmi zvláštnych okolností, čitateľa nabudí a autor rozhodne neotáľa. Do deja primiešava ďalšie a ďalšie suroviny, ktorými dej dochucuje. Keď navyše do deja začne pridávať korenisté detaily a útržky hypnotických stavov, čitateľ má pred sebou hotovú pochutinu. Kniha má potenciál stať sa kultovým trhákom. So zaujímavým obsadením protagonistov sa autor zaujímavo pohral a samotný dej postavil na veľmi strhujúcej problematike ľudského mozgu. Ten je totiž orgánom, ktorý doteraz nie je poriadne zmapovaný a vedcom neprestáva tvarovať vrásky. Je to totiž najnepredvídateľnejší orgán ľudského organizmu. A zopár jedincov má k nemu prístup zvonka. Ako doktorka Steinová.

Kniha u mňa získala plný počet bodov za veľmi zaujímavé spracovanie deja. I keď autor motúzikmi fantázie motá čitateľovu predstavivosť, dosiahne vždy rovnaký účinok. Čitateľ je presne tam, kde ho autor chcel mať usadeného. A takéto pohrávanie sa s mojimi čitateľskými citmi zbožňujem. Priatelia, knihu odporúčam do rúk hlavne tým, ktorí milujete krimi, ale i tým, ktorí siahate po mysterióznych temách. Toto je rozhodne zaujímavá téma, minimálne na debatu. Problematiku otvárania mysle je potrebné zmapovať. A verte mi, o nude nebude ani reč. Dej vo vás rozohní koleso zvedavosti. Nočný vták je ten, ktorý vám nedá v noci spať.

Najstrašnejšie spomienky sú tie, ktoré si nepamätáme.

“Realita sa odohráva iba raz, ale spomienky si môžete prehrávať stále dookola. Zakaždým váš mozog vyberie spomienku z pamäti ako spis zo zásuvky. Lenže spomienky, na rozdiel od reality, nie sú nemenné. Zakaždým, keď si spomienku vyvoláme, pretvárame realitu. Naše spomienky na určitú udalosť sú ovplyvnené tým, ako ju chceme vidieť, ako vnímame svoju úlohu v nej, čo nám o nej povedia iní ľudia, dokonca aj tým, čo si o nej prečítame. Po čase náš mozog už nie je schopný rozoznať rozdiel medzi realitou a našou rekonštrukciou reality.”

Recenzovala: Martina Kušnieriková
https://www.mojeknihy.com/books/brian-freeman-nocny-vtak/

Photo: bfreemanbooks.com