Brad Parks – Mlč ako hrob

Sudca Scott Sampson vyrozpráva svoj životný príbeh. Veľmi bolestný. Tragický. Túžiac po jedinom – opätovnom návrate svojich unesených detí. Tie mu jedného dňa, ktorý patril ich spoločnému rituálu plávania, uniesli neznámi únoscovia. Ich jedinou podmienkou je dodržať nimi stanovené pokyny pri nasledujúcom súdnom konaní.

Scott Sampson vedie usporiadaný život, založil si rodinu, spoločne s manželkou splodili dvojičky – Sama a Emmu -, okrem bežných denných starostí ich netrápi žiaden vúčší problém. Scott je zároveň federálnym sudcom, a tí majú naozaj vysokú súdnu moc. A preto sa stane terčom. Z jemu nepochopiteľných dôvodov ho začnú vydierať neznámi muži a spustia tak nezastaviteľnú lavínu nasledujúcich činov. Sudca Sampson sa svojimi zvláštnymi rozhodnutiami – pokynmi, ktoré mu zadávajú únoscocia -, dostane do stredu záujmu jemu vyššie postavených sudcov, ktorí majú právnu silu zo súdnych procesov ho odvolať. A tomu musí sudca všemožne zabrániť. Ide o život jeho detí. Bez jediného slova komukoľvek slepo vykonáva príkazy a dúfa, …v dobrý koniec. No udalosti, ktoré nasledujú, zmenia jeho doterajší život úplne.

Príbeh je situovaný do právneho prostredia, i keď sa viac rozoberá sudcov osobný život, než samotné súdne procesy, milovníci tejto tematiky budú uspokojení. Autor nešetril vyhrotenými, napätými situáciami. Centrom tohto napätia sú deti, a preto citlivejšie povahy môžu ťažšie znášať čítanie.

Po celú dobu čítania nie je možné odhaliť motív únoscov, ani toho, kto je mozgom celej operácie. Súdny spor je, skôr či neskôr, jasný. Aj únoscovia dostatočne nedbali o zatajenie svojej identity. A preto dôvod, prečo sa niečo tak desivé deje v živote sudcu Samspona, čitateľa v záverečnom odhaľovaní detailov veľmi šokuje! Nepredvídateľný záver, s výborne spracovaným vyvrcholením.

Pre sudcu ostáva nevysvetliteľný fakt, prečo mu niekto niečo podobné robí. Keď navyše postupne začnú vychádzať na povrch rôzne indície poukazujúce na čudné správanie manželky, Scott si začne zúfať. Je v tom zapletená jeho vlastná žena? Človek v zúfalých situáciách koná zúfalé činy a v tejto knihe je zúfalých činov neúrekom.

Brad Parks – Mlč ako hrob.

Podozrievanie.

Klamstvá.

Vypäté situácie.

Hnev.

Krik.

Smrteľné zbrane.

Streľba.

Už prvé slová príbehu vťahujú do deja, nejedná sa o žiaden náčrt situácie dlhými opismi, práve naopak. Autor uvedie dej do chodu únosom detí. Rodičia dostanú správu… Nemôžu nič urobiť – preto názov Mlč ako hrob, i keď v angličtine hrozba vyznieva lepšie: Say Nothing. Musia len splniť podmienky, po ktorých sa k nim deti údajne vrátia späť. Bez ujmy. Deti sú chúlostivá téma, predstavivosť pracuje naplno, avšak je potrebné podotknúť, že autor čitateľa ušetril násilných situácii. Pokojne sa môžu do čítania pustiť i rodičia – sama som mama -, plakala som až na posledných stránkach, keď sa prípad takmer uzavrel. Lebo ten koniec bol neuveriteľný…

“Kde sú deti?” spýtal som sa.

Zarazene na mňa pozrela.

“Čo tým myslíš? Veď je streda.”

“Viem, ale ty si mi predsa poslala správu.”

“Akú správu?”

“O lekárovi,” odvetil som a hrabal sa vo vrecku, aby si ju mohla prečítať. “Nech sa páči.”

Do telefónu sa ani nepozrela. “O lekárovi som ti nič neposlala.”

Odrazu som pochopil, aké to asi je, keď človek sedí na pláži a voda sa pred príchodom vlny cunami odrazu záhadne vzďaľuje. Nevie si predstaviť záľahu vody, aká o chvíľu zaplaví pevninu.

“Počkaj, chceš naznačiť, že si nevyzdvihol dvojčatá?” spýtala sa Alison.

“Nie.”

Zazvonil mi telefón.

“Scott Sampson,” predstavil som sa.

“Haló, sudca,” ozval sa hrubý, hlboký, tlmený hlas, akoby prechádzal filtrom. “Určite sa tešíš, že ti už manželka prišla domov.”

“Kto volá?” spýtal som sa hlúpo.

“Pravdepodobne chceš vedieť, kde sú vaše dvojčatá,” pokračoval hlas.

Recenzovala: Martina Kušnieriková