Prorok prekliatych bohémov (28.4.2010)

Z pera Joža Urbana vyšlo veľa populárnych piesní pre Janka Lehotského, Marcelu Laiferovú, Miroslava Žbirku, Elán, Petra Lipu, Marcela Palondera, Beátu Dubasovú, Money Factor a ďalších. Z najznámejších spomeňme Hodinu nehy (Elán), Zápalky (Peter Nagy), Modrý album (Meky Žbirka) či U.F.O (Oľga Záblacká). Vytvoril aj libreto pôvodného slovenského muzikálu Kráľ Dávid a iba krátko pred smrťou dokončil titulnú pieseň k filmu Fontána pre Zuzanu 3.

Jeho pieseň Voda, čo nás drží nad vodou, sa prakticky z večera do rána stala hitom. Ani nie dva mesiace po Urbanovom karambole sa Jožo Ráž, ktorý pieseň naspieval, zrazil na motorke na dunajskom nábreží s osobným autom. A zatiaľ čo ležal v kóme, Voda, čo nás drží nad vodou ovládla rádiá.

Spočiatku postrčil Urbana dopredu spisovateľ Ľubomír Feldek, a tiež básnik Vojtech Kondrót. Na istý čas sa Kondrót stal Urbanovým tútorom a jeho závratne stúpajúcu hviezdu prirovnával k Rimbaudovi, čo bolo trochu prepiate. Vo veku pätnásť až devätnásť rokov, v ktorom Jožo Urban po básnickej stránke cez rôzne súťaže prichádzal na svet, mal pánboh francúzskej dekadentnej poézie Jean Arthur Rimbaud už dávno vytvorené celé svoje fenomenálne dielo, ktorým sa prakticky dodnes meria celá moderná poézia.

Jozef Urban debutoval zbierkou Malý zúrivý Robinson, ktorou sa zaradil k ”rockovej” básnickej generácii. V zbierkach Hluchonemá hudba a Kniha polomŕtvych vystriedali revoltu pesimistické tóny. Ďalšie zbierky Snežienky a biblie, Výstrel z motyky, pre deti Dobrodružstvá vranky Danky, rozhlasová hra Poznáme svojich ľudí a populárno-didaktická kniha pre začínajúcich poetov Utrpenie mladého poeta. Učaroval mu veľký Edgar Allan Poe - rovnako alkoholizmom, ako aj básňou Havran. Famózne Never more, opakujúce sa refrénovito v celom texte, mierne ráčkujúci Urban preložil do slovenčiny cez vari ešte mrazivejšie slovko Neskoro.

Urban vyštudoval ekonomiku zahraničného obchodu. Pracoval ako redaktor časopisu Literárny týždenník, neskôr bol tiež šéfredaktorom literárneho mesačníka Dotyky, šéfredaktorom týždenníka Mladé Rozlety a riaditeľom galérie Bibiana. Potom sa presťahoval do Zvolena, v blízkosti ktorého tragicky zahynul pred 11. rokmi.

Nechodil do prírody. Nepestoval nijaký šport. Nevedel ani plávať, ani jazdiť na bicykli. Okrem ženstva nepraktizoval nijaké náboženstvo. Vystriedal viacero povolaní. Počas štúdií si privyrábal vo výkupe fliaš, po vojenčine nastúpil ako redaktor Literárneho týždenníka. Hoci bol tuhý fajčiar, málokedy sa ustálil pri jednej značke. Raz to boli tuhé kubánske partagasky z trafiky pred školou, v čase nečakaného honoráru ešte tuhšie gauloisesky. Samozrejme, šli aj Sparty či špeciality tých čias Milde sorte a Roy.

Zdroj a foto: Literárne centrum, SME, TASR, Wikipedia, Nový čas