Momo je príbeh, ktorý vám pripomenie niečo, na čo moderný svet takmer zabudol

Momo je zvláštna hrdinka. Nebehá s mečom. Neovláda mágiu. Nemá ani žiadne výnimočné schopnosti v tradičnom zmysle slova. Žije v ruinách starého amfiteátra na okraji mesta, nosí obnosené šaty a vlastní len to najnutnejšie. Napriek tomu za ňou ľudia prichádzajú každý deň. Prečo?
Pretože ich počúva. Naozaj počúva.
Nie tak, ako to často robíme my, keď už v duchu premýšľame nad vlastnou odpoveďou. Nie tak, že kontrolujeme telefón alebo pozeráme cez plece na niečo zaujímavejšie. Momo venuje druhému človeku plnú pozornosť. A zrazu sa dejú zvláštne veci. Ľudia nachádzajú riešenia svojich problémov. Hádajúci sa priatelia sa zmieria. Smutní získajú nádej.
Je to jednoduché. A pritom prekvapivo silné.

Potom sa však objavia oni. Popolavosiví muži. Na prvý pohľad nepôsobia ako klasickí rozprávkoví zloduchovia. Nemajú dračie pazúry ani temné hrady. Ich sila je oveľa nenápadnejšia. Presviedčajú ľudí, aby šetrili čas. Nezastavujte sa, nerozprávajte sa a nehrajte sa s deťmi. Nenavštevujte priateľov, ale pracujte viac, robte všetko efektívnejšie.
Znie vám to povedome?
Práve v tom spočíva genialita Endeho knihy.

Siví muži nie sú strašidelní preto, čo robia. Strašidelní sú preto, že ich argumenty dávajú zmysel. Aspoň na prvý pohľad. Až postupne si ľudia uvedomujú, že čím viac času údajne šetria, tým menej ho v skutočnosti majú.

Ak existuje postava, ktorú si mnohí čitatelia zapamätajú navždy, je to Kassiopeia. Malá korytnačka dokáže predvídať budúcnosť niekoľko minút dopredu a komunikuje zvláštnym spôsobom. Nie je hlučná ani okázalá, no zakaždým, keď sa objaví na scéne, akoby sa tempo knihy jemne zmenilo. Práve vďaka takýmto detailom pôsobí svet Momo živý a jedinečný.

Michael Ende mal dar vytvárať postavy, ktoré sa nezapíšu do pamäti veľkolepými činmi, ale zvláštnou atmosférou, ktorú okolo seba nesú. Napokon, spomeňte si na jeho kultový Nekonečný príbeh a jeho postavy – osamelý chalan Bastian, mladý bojovník Atrej a jeho kôň Artex, lietajúci drak Falko

Momo nie je len rozprávka o dievčatku a zlodejoch času. Je to pripomienka, že najvzácnejšie chvíle často nevznikajú vtedy, keď stíhame najviac vecí. Vznikajú vtedy, keď sa na okamih zastavíme. A možno práve preto je táto kniha dnes potrebnejšia než kedykoľvek predtým.

Z nemeckého originálu Momo preložil Adam Bžoch.

Milan Buno, knižný publicista