Špión a zradca. Skutočný príbeh z obdobia studenej vojny

Špionážny príbeh, ktorý známy autor špionážnych trilerov John le Carré označil za „najlepší skutočný špionážny príbeh, aký som kedy čítal.“
A Bill Gates zasa o ňom povedal, že je rovnako vzrušujúci, ako jeho obľúbené špionážne romány.
Reč je o novinke Špión a zradca, autorom je Ben Macintyre a je to skutočný príbeh Olega Gordijevského, ktorý bol agentom ruskej KGB, veľmi bystrý, kultivovaný, šikovný... ale veľmi rýchlo začal považovať komunistické zriadenie Sovietskeho zväzu za zločinecké, barbarské, neschopné reformy.
A aj preto začal pracovať pre britskú tajnú službu MI6.

Jeho príbeh je naozaj fascinujúci – veľmi nepríjemne ho zaskočil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a aj to prispelo k jeho takpovediac zrade, keď začal západu dodávať množstvo tajných informácií. Pomáhal im odhaľovať ruských špiónov, odkrýval tajné plány ruskej spravodajskej služby. Dokonca do veľkej miery ovplyvnil rokovania Margaret Thatcherovej a Michaila Gorbačova.

Oleg Gordijevskij mal v KGB veľmi vysoké postavenie a preto aj prístup k naozaj stráženým tajomstvám, ktoré poskytoval Británii. V tomto je jeho príbeh skutočne vzrušujúci, pretože sledujete ako doslova ovplyvňoval priebeh studenej vojny a ako dokáže jediný človek meniť názory, pohľady a budúcnosť jednotlivých krajín.

Kniha Špión a zradca je výborný pohľad na politiku a prácu spravodajských služieb v Sovietskom zväze, Británii aj USA. V závere knihy sledujete útek Gordijevského zo Sovietskeho zväzu cez Fínsko do Londýna a tá časť je neskutočne napínavá. Akoby ste sledovali filmový triler.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Dado Nagy:

Prečítajte si úryvok z knihy Špión a zradca:

Vďaka Gordijevského podrobnému opisu operácií KGB v Londýne, Škandinávii a Moskve sa dokázalo, že sovietsky protivník nie je mýtický trojmetrový obor, ale nemotorné a nevýkonné teleso s veľkým množstvom chýb. KGB v sedemdesiatych rokoch 20. storočia zjavne nebola tým čím počas predchádzajúcej generácie. Ideologický zápal, ktorý v tridsiatych rokoch umožnil získanie toľkých oddaných agentov, nahradila vystrašenosť a konformita, ktoré dali vznik celkom inému druhu špiónov. KGB bola naďalej obrovská, štedro financovaná a bezohľadná, ešte stále dokázala prilákať najbystrejších a najlepších pracovníkov. Jej rady však už oslabilo veľa prospechárov a pätolizačov, lenivých karieristov s obmedzenou predstavivosťou. Ešte stále išlo o nebezpečného protivníka, no už sa stihli odhaliť jej zraniteľnosti a nedostatky. V čase, keď KGB vstupovala do obdobia úpadku, do západných spravodajských služieb začali prúdiť nový život a ambície. MI6 sa postupne vystierala z prikrčenej polohy, ktorú zaujala počas ochromujúcich špionážnych škandálov v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Organizáciou sa šírili záchvevy sebavedomia a vzrušenia. Túto KGB možno poraziť.

Milan Buno, knižný publicista