bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Rekordy, ktoré ste o Bratislave nepoznali

Vedeli ste, že prvé letákové noviny Zwo warhafftige newezeitung (Dve pravdivé správy) vytlačil v roku 1594 v Bratislave Ján Valo, ktorý tu mal svoju tlačiareň? Správy informovali o porážke Turkov v Novohrade a o zaujímavom nebeskom jave a boli prevzaté z nemeckých zdrojov. Viac tlačív z Valovej tlačiarenskej produkcie v Bratislave nie je známych a nevie sa nič o jeho ďalšom tlačiarenskom pôsobení. Predpokladá sa preto, že to bol kočovný tlačiar a v Bratislave sa zdržal len krátky čas.

A viete, kde sa rozprestieralo jedno z najväčších keltských sídlisk v Európe? Či koľko mlynov stálo v dnešnej Mlynskej doline? No a vedeli ste, že v Bratislave bola prvá mimofrancúzska továreň na svete na výrobu sektu podľa originálneho receptu?

Aj odpovede na tieto otázky nájdete v novej originálnej knihe Rekordy Bratislavy.

„Bratislava má bohatú históriu, v rámci Slovenska úspešnú súčasnosť a zdá sa, že i perspektívnu budúcnosť. Jednou z predností mesta je jeho výhodná poloha. Práve tu preťal pohorie Malé Karpaty Dunaj a vytvoril rozsiahlu nížinu a tým aj ideálne miesto na založenie mesta. Dunaj je síce prekážkou, hranicou, zároveň však i dopravnou spojnicou s okolitými krajinami či vzdialenými morami. Je bohatým zdrojom veľmi kvalitnej vody i množstva rýb. Podobne sú na tom Malé Karpaty. Tvoria tiež bariéru, akúsi hradbu, no zároveň predstavujú zdroj najrôznejších surovín a ich južné svahy sú akoby predurčené na zakladanie viníc...“ píšu v úvode knihy autori.

Na takmer 100 stranách predstavujú mesto jedinečným kultúrno-historickým a vizuálne zaujímavým spôsobom. Spojenie pútavých textov a pestrého ilustračného materiálu poukazuje na výnimočnosť mesta v medzinárodnom kontexte.

Autorom knihy Rekordy Bratislavy je geograf Kliment Ondrejka, ktorý v nej spracoval najväčšie zaujímavosti z dejín Bratislavy od čias Keltov, Rimanov, veľkomoravského obdobia, stredoveku a novoveku až po súčasnosť a všetky fakty, ktoré patria k raritám z pohľadu Slovenska, Európy a sveta.

Ako naznačil vydavateľ Daniel Kollár: „Jadrom publikácie je prezentácia kultúrno-historických pamiatok a osobností, ktoré sa viažu k Bratislave, výnimočných z pohľadu Slovenska a v medzinárodnom kontexte. Veľký priestor je venovaný aj bratislavským kuriozitám či miestnym špecifikám a súčasťou publikácie je bohatá obrazová príloha“.

Do publikácie vybrali autori  najmä geografické a historické javy, osobnosti, stavby, pamiatky a mnohé ďalšie zaujímavosti, ktoré sa dajú označiť ako unikátne s prídomkom rekord. Sú to fakty, ktoré sú výnimočné v rámci mesta. Ak presahujú jeho rámec a sú významné v rámci Slovenska, Európy či dokonca sveta, upozorňuje na to piktogramom umiestneným pri hesle. Nejde vždy o svetové, európske či slovenské rekordy v pravom slova zmysle. Často sú to len

zaujímavosti či kuriozity zo slovenského či medzinárodného hľadiska. Pri čítaní knižky sa sami presvedčíte, že ich je neúrekom...

Prvé verejné osvetlenie

Osvetlenie pri návšteve kráľa Žigmunda Luxemburského – v roku 1434. Mesto bolo osvetlené sviečkami v lampiónoch. Postupne bolo inštalované stále osvetlenie smolnými fakľami v železných držiakoch. Svetlo však bolo slabé a v meste vládla takmer tma. Brány do mesta sa v noci zamykali a na poriadok dozerali noční strážcovia. Ulice stredovekého mesta boli úzke,

tmavé, nedláždené a viedli na námestia. Pozdĺž ulíc stáli husto vedľa seba drevené a kamenné viacposchodové domy remeselníkov a kupcov. Platilo pravidlo, že v centre mesta a jeho blízkosti bývali najbohatší mešťania, ďalej od centra tí chudobnejší. V strednej časti mesta bolo námestie s trhoviskom (rínkom), radnicou a kostolom.

Prvý parný vlak v Uhorsku

Vlak na trati Bratislava – Marchegg – Gänserndorf – Viedeň – 20. Augusta 1848. Vlak bol vypravený z Viedne. Pri výstavbe tejto trate vybudovali jeden z prvých dlhších tunelov v Európe (dlhý 703,6 m) a most cez Moravu medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom,

vtedy najdlhší železničný most s dĺžkou 476 m. Bola to najväčšia železničná stavba rakúsko-uhorskej monarchie. Na zabezpečenie riadenia dopravy medzi Gänserndorfom a Bratislavou zriadili prvé telegrafné spojenie na Slovensku. Touto železničnou traťou boli položené základy vzniku železníc na Slovensku a začalo ňou spojenie Bratislavy s celým budúcim železničným systémom v Európe.

Ak ste Bratislavčan a budete uvažovať nad vhodným darčekom, knihu Rekordy Bratislavy nájdete vo všetkých dobrých bratislavských kníhkupectvách a na Vianočných trhoch na Hlavnom námestí v Bratislave.

Milan Buno, 15.12.2017

 

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.