Príbeh zakázanej lásky: nová kniha Most snov

Most snov

Most snov je dojímavý a pútavý príbeh zakázanej lásky založený na skutočnom príbehu posledného samuraja.

Po krutej občianskej vojne sa Japonsko rýchlo mení na modernú krajinu s rikšami, železnicou a dievčenskými školami. Dcéry z prostých rodín sa môžu vydať za mužov z vyšších vrstiev a zdá sa, že stará nenávisť medzi severom a juhom je zažehnaná.

Láska Taky a Nobu však dokazuje opak.
Taka pochádza z mocného južanského klanu Sacumov, jej otec generál Kitaoka stojí na čele vlády, jej milovaný Nobu patrí naopak k severnému klanu Aizuov, ktorý Sacumovia v občianskej vojne zmasakrovali.
Láska Taky a Nobua je pre obe rodiny nemysliteľná a musia ju tajiť.

Keď generál Kitaoka a členovia jeho klanu povstanú proti režimu, vláda pošle novovzniknutú armádu, aby potlačila vzburu. Nobu a jeho brat sa pridajú k vojsku a naskytne sa im tak možnosť pomstiť svoju rodinu, čo znamená bojovať proti Takinmu otcovi a ak to bude potrebné, siahnuť mu na život. Nobu sa ocitá v neľahkej situácii, rovnako ako Taka, ktorá si musí vybrať medzi rodinou a láskou. Ako sa rozhodnú?

Objednajte si knižnú novinku Most snov

Zdalo sa, že bude ďalší horúci deň. Taka odložila štetec, vybrala z rukáva vreckovku a utrela si pot z tváre a ramien. Zo záhrady znel cengot zvonkohry a tichý klopot bambusového potrubia. Nato spustili cikády svoj prenikavý koncert. Zvláštne, pomyslela si, že také drobné tvory dokážu narobiť toľko hluku. Až jej z toho zunelo v ušiach. Ale bolo to stelesnenie leta.

Sluhovia pobehovali hore-dolu, utierali tatami vlhkými handrami, prach utierali suchými handrami a leštili krehké drevené rámy zásten šódži. Na papier jej dopadalo tlmené svetlo.

Kvapla viac vody na trecí tuš, vzala tyčinku a začala ho trieť. Vtedy jej vôňa čerstvého tušu priviala spomienku takú intenzívnu, až jej vhŕkli slzy do očí. Prudko sa nadýchla, odložila tyčinku a zaborila si tvár do dlaní. Už to boli takmer dva roky, čo v ten hrozný deň videla Nobua naposledy.

Bolo to presne v takýto horúci deň, keď Nobu odišiel z jej života a viac sa nevrátil. Vtedy preplakala celé dni a ešte aj teraz, keď išla na svoje tajné miesto v lese, aby si tam posedela a popremýšľala, spomínala si, ako tam bola s ním, a to pomyslenie ju znova rozplakalo. Bol to len môj sluha a žiak, hovorila si, nebolo to nič viac. Bola osamelá a stal sa jej priateľom. Nešťastná bola hlavne preto, ako surovo s ním Eidžiróo zaobchádzal. Od Nobuovho odchodu jej život pripadal hrozne prázdny.