bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Po Tichom výkriku sú tu Diabolské hry!

Istá teória tvrdí, že k psychopatickej dispozícií prispieva odmietanie zo strany matky. Teória citovej väzby je relatívne nová, no v skratke je to asi takto: narušené vzťahy medzi rodičom a dieťaťom v ranom detstve môžu mať obrovský vplyv na to, aké bude dieťa v dospelosti. Existujú dôkazy pre tvrdenia, že široké okolie hrá dôležitú úlohu v tom, či sa z niekoho stane skutočný psychopat...

diabolske hryDiabolské hry je druhá kniha s detektívkou Kim Stonovou. Mrazivý príbeh s množstvom prekvapení, zvráteností a nebezpečných momentov. Skvelá detektívka, ktorá vám vlezie pod kožu.
Autorka majstrovsky stvárnila podstatu skutočného psychopata. „Nech je to akokoľvek nepríjemné a znepokojujúce, žijú medzi nami ľudia, ktorí nie sú schopní cítiť ľútosť,“ tvrdí Angela Marsonsová. „Našťastie pre nás však existujú aj takí ako Kim Stonová, čo sa im postavia do cesty.“

Objednajte si novinku Diabolské hry.
Kupit bux.sk

Keď nájdu zohavené a na smrť dobodané telo násilného zločinca, povolajú na miesto činu detektívku Kim Stonovú a jej tím, aby prípad čo najrýchlejšie vyriešili. Pri vyšetrovaní tohto brutálneho činu čoskoro zistia, že nejde o obyčajnú vraždu, ale o čosi oveľa vážnejšie a oveľa zlovestnejšie.

Prípad naberá na obrátkach, doslova každý deň sa vynárajú nové, mimoriadne znepokojujúce fakty. Podivuhodná hra sa začína a Kim musí čeliť nemilosrdnému protivníkovi, ktorý sa zabáva vlastnými zvrátenými pokusmi. Zdá sa, že nebezpečný psychopat ju vytrvalo sleduje a pozná všetky jej slabé miesta, a tak každý jej krok môže byť posledný. Začína tušiť, že niečo bude v neporiadku aj s ľuďmi, o ktorých by to nepredpokladala. Lenže zatiaľ nemá v rukách žiadne dôkazy...

Vypočujte si AUDIO úryvok.

BORIS FARKAŠ číta z knihy DIABOLSKÉ HRY:
center>

Angela Marsonsová
je britská autorka. Literárnu dráhu začínala písaním poviedok a účasťou na rôznych súťažiach. Napísala a vlastným nákladom vydala dva spoločenské romány ( My Name Is, The Middle Child), potom sa začala venovať kriminálnemu žánru.
Prvé dva trilery s ústrednou postavou detektívky Kim Stonovej Tichý výkrik Diabolské hry zaznamenali fenomenálny úspech: predalo sa z nich vyše milióna výtlačkov. Obidva romány sa dlhodobo držia na popredných priečkach medzinárodných rebríčkov bestsellerov. Angela je jednou z najčítanejších autoriek kriminálnych románov súčasnosti. Ľudia ako my nie sú schopní pochopiť motívy psychopatov a ospravedlniť ich. Takto sa im darí ukrývať sa.
Presne na to sa psychopati spoliehajú.
Je bez svedomia. Nemá ho v genetickej výbave. Takí ľudia nie sú schopní cítiť záujem či lásku voči iným živým bytostiam. Prekvapivo tvoria až štyri percentá populácie. Často bývajú veľmi charizmatickí, sexi, zábavní a na pohľad šarmantní, čo im umožňuje zvádzať svoje okolie.


Začítajte sa do novinky Diabolské hry:

1. kapitola
Black Country – marec 2015


Ešte tri minúty.
Bola to najväčšia ranná razia, akú kedy zažili. Pracovali na tom prípade mesiace a teraz boli Kim Stonová aj jej tím konečne pripravení. Sociálni pracovníci stáli krížom cez ulicu a čakali na signál, aby mohli vojsť dnu. Dve malé dievčatká sa dnes nevyspia.
Ešte dve minúty.
Schytila vysielačku. „Ste všetci na svojich miestach?“
„Čakáme na tvoje pokyny, šéfka,“ odvetil Hawkins. Jeho tím parkoval o dve ulice ďalej a zabezpečoval zadnú časť pozemku.
„Sme pripravení vyraziť,“ zahlásil Hammond z auta, ktoré stálo za Kiminým. S veľkým kľúčom im mal zabezpečiť rýchly a hlučný vstup.
Ešte minúta.
Kimina ruka čakala nad kľučkou. Svaly mala napäté, nával adrenalínu svedčil o blížiacom sa nebezpečenstve. Jej telo sa rozhodovalo medzi bojom a útekom. Akoby útek niekedy prichádzal do úvahy.
Otočila sa smerom k svojmu partnerovi Bryantovi, ktorý mal v rukách tú najdôležitejšiu vec – súdny príkaz.
„Bryant, si pripravený?“
Prikývol.
Kim počkala, kým sa ručička na hodinkách neposunula na dvanástku. „Do toho!“ skríkla do vysielačky.
Osem párov policajných čižiem zadunelo na chodníku a smerovalo ku vchodovým dverám. Kim tam dorazila ako prvá. Hammond sa zahnal baranidlom a ona odstúpila bokom. Lacná drevená konštrukcia dverí rýchlo podľahla tonám kinetickej energie.
Presne podľa dohody vybehol Bryant so strážnikom rovno hore schodmi do hlavnej spálne doručiť súdny príkaz.
„Brown, Griff, vezmite si halu a kuchyňu. Rozoberte to tu až do základov, ak bude treba. Dawson, Rudge, Hammond, vy pôjdete so mnou.“
Domom sa začalo okamžite ozývať hlasné otváranie skriniek a vyťahovanie zásuviek.
Nad hlavou jej zavŕzgala podlaha, potom hystericky zvrieskol ženský hlas. Kim všetko ignorovala a dala signál dvom sociálnym pracovníkom, aby vošli do budovy.
Zastala pred dverami do pivnice. Kľučka bola zaistená visiacim zámkom.
„Hammond, štiepacie kliešte,“ zvolala.
Dôstojník začal hneď konať a šikovne preštikol kov.
Dawson vošiel pred ňou a rukou hľadal vypínač na stene.
Kamenné schody osvetlil lúč svetla z chodby. Dawson vykročil smerom dolu a baterkou pritom svietil Kim pod nohy. Vzduch bol ťažký od stuchnutého dymu a vlhkosti.
Hammond sa presunul k rohu, nad ktorým bolo umiestnené bodové svetlo. Zapol ho. Smerovalo na štvorcovú gymnastickú podložku, ktorá dominovala stredu izby. Tesne vedľa nej sa nachádzala trojnožka.
V rohu oproti stála skriňa. Kim ju otvorila a našla v nej množstvo oblečenia, okrem iného aj školskú uniformu a plavky. Na podlahe v skrini ležali hračky: plávacie koleso, nafukovacia lopta, bábiky.
Kim potlačila nutkanie na vracanie.
„Rudge, odfoť to,“ prikázala.
Hammond začal klopať na všetky steny, či nenájde nejaké tajné úkryty.
V najvzdialenejšom rohu stál vo výklenku stôl s počítačom. Nad ním viseli tri poličky. Najvrchnejšia polička bola plná časopisov. Úzke bočné strany nenaznačovali nič o ich obsahu, no Kim vedela, čo v nich bolo. V prostrednej poličke bola zbierka digitálnych fotoaparátov, minidiskov a náradia na čistenie. Na spodnej poličke narátala Kim sedemnásť dévedečiek.
Dawson zobral do ruky prvé z nich s nápisom Daisy ide plávať a vložil ho do počítača. Vysokovýkonný prístroj sa okamžite prebral k životu.
Na obrazovke sa objavila osemročná Daisy v žltých plavkách. Plávacie koleso obopínalo jej útly pás. Tenkými rukami si zvierala hornú časť tela, no aj napriek tomu sa neprestávala triasť.
Dojatie zovrelo Kim hrdlo. Chcela odvrátiť zrak, ale nemala silu. Predstavovala si, že by mohla zabrániť tomu, čo sa malo stať. Nemohla však, pretože sa to už stalo.
„Č-čo teraz, oci?“ ozval sa Daisin chvejúci sa hlas.
Všetci prerušili svoju činnosť. Pivnica stíchla. Skúsení dôstojníci paralyzovaní hlasom dievčatka nevydali zo seba ani hláska.
„Iba sa zahráme takú hru, zlatko,“ odvetil otec a objavil sa v zornom uhle kamery.
Kim prehltla a napokon prelomila ticho. „Vypni to, Dawson,“ zašepkala. Všetci vedeli, čo bude nasledovať.
„Bastard,“ zamrmlal Dawson. Pri výmene média sa mu triasli prsty.
Hammond zízal do rohu, Rudge si pomaly čistil šošovky na fotoaparáte.
Kim sa spamätala. „Vážení, postaráme sa, aby ten kus hovna zaplatil za to, čo urobil. To vám sľubujem.“
Dawson vytiahol spis, aby zaznamenal každý dôkaz. Mal pred sebou dlhú noc.
Kim začula na poschodí hluk. Hystericky tam vrieskal ženský hlas.
„Šéfka, mohla by si sem prísť?“ zvolal Griff.
Kim sa naposledy obzrela okolo seba. „Rozložte to tu na kúsky, chlapci.“
Dôstojníka stretla navrchu pivničných schodov. „Čo je?“
„Manželka žiada odpovede.“
Kim svižne vykročila k predným dverám, kde stála žena okolo štyridsaťpäťky, s vychudnutým telom zahaleným do župana. Sociálni pracovníci posadili jej dve chvejúce sa dcéry do Fiata Pandy.
Wendy Dunnová zacítila Kim za svojím chrbtom a otočila sa. Na bledej tvári jej žiarili červené oči. „Kam berú moje deti?“
Kim potláčala nutkanie udrieť ju. „Preč od vášho chorého, perverzného manžela.“
Žena zvierala župan okolo hrdla. Hlavou pritom krútila zo strany na stranu. „Nevedela som o tom. Prisahám, že som o tom nevedela. Chcem svoje deti. Nevedela som o tom.“
Kim naklonila hlavu. „Naozaj? Manželky zvyčajne odmietajú uveriť, až kým nevidia dôkaz. Ešte ste nijaký nevideli, však, pani Dunnová?“
Jej pohľad blúdil všade dookola, iba nie smerom ku Kim. „Prisahám, že som o tom nevedela.“
Kim sa naklonila dopredu, obrázok Daisy mala pritom stále pred očami. „Ste klamárska suka. Vedeli ste to. Ste ich matka a dovolili ste, aby im spôsobil traumu na celý život. Dúfam, že nebudete mať ani chvíľu pokoja až do konca svojho mizerného života.“
Bryant sa objavil vedľa nej. „Šéfka...“
Kim odvrátila zrak od chvejúcej sa ženy a otočila sa.
Pozrela sa ponad Bryantovo plece priamo do očí muža, ktorý mal na svedomí skutočnosť, že dve dievčatká už nikdy nebudú vnímať svet taký, aký je. Všetko ostatné v dome akoby prestalo existovať a na pár sekúnd tam boli iba oni dvaja.
Jej pohľad bol ostrý a prísny. Sledovala ochabnutú pokožku, ktorá mu visela z čeľustí ako topiaci sa vosk. Dýchal rýchlo a ťažko. Pre jeho dvestopäťdesiat kíl živej váhy znamenal každý pohyb obrovskú námahu.
„Nemôžete si... doriti... len tak prísť... a robiť, čo... sa vám zachce, dočerta.“
Vykročila k nemu. Každá jej bunka sa bránila vstúpiť do jeho blízkosti. „Mám súdny príkaz, podľa ktorého môžeme.“
 Muž potriasol hlavou. „Von... z môjho domu... skôr než zavolám svojho... právnika.“
Odopla si putá zo zadného vrecka. „Leonard Dunn, zatýkam vás pre podozrenie z násilného útoku na dieťa do trinástich rokov formou penetrácie, sexuálne napadnutie dieťaťa do trinásť rokov a vynútenú sexuálnu činnosť s dieťaťom do trinásť rokov.“
Pohľadom sa mu zabodla do očí. Videla v nich iba paniku.
Otvorila putá a Bryant uchopil Dunnove predlaktia.
„Nemusíte nič hovoriť. Ak však pri výsluchu nespomeniete niečo, čo neskôr využijete na súde, môže to ohroziť vašu obhajobu. Čokoľvek, čo poviete, sa môže uviesť ako dôkaz.“
Zamkla putá a dávala si pozor, aby sa nedotkla jeho chlpatého, bledého mäsa. Odtisla od seba jeho ruky a pozrela sa na svojho partnera.
„Bryant, odveď mi tohto nechutného, chorého bastarda z očí, skôr než urobím niečo, čo budeme obaja ľutovať.“ 2. kapitolaKim zacítila vodu po holení, ešte skôr než sa jej nositeľ vynoril v zornom uhle.
„Vypadni, Bryant, nie som doma.“
Jeho meter osemdesiat vysoká postava sa skláňala pod napoly zavretými rolovacími dverami na garáži.
Stíšila iPod a umlčala čisté tóny Vivaldiho Zimy.
Schytila handru, utrela si ruky a usilovala sa využiť každý zo svojich sto sedemdesiatich piatich centimetrov, aby mu dokázala čeliť zoči-voči. Pravou rukou si inštinktívne prešla po krátkych čiernych vlasoch. Bryant poznal tento jej rituál pred bojom. Potom si oprela zatúlanú ruku o bok.
„Čo chceš?“
Opatrne kráčal okolo súčiastok na motorku, ktoré boli porozhadzované po zemi ako po výbuchu.
„Ježiši! Toto čo chce byť, keď vyrastie?“
Kim sledovala jeho pohľad po garáži. Pre neho to bolo malé šrotovisko, pre ňu ukrytý poklad. Trvalo takmer rok, kým sa jej podarilo vystopovať každý kúsok tejto motorky. Nemohla sa
dočkať, kedy sa pustí do skladania.
„Je to BSA Goldstar z roku tisíc deväťsto päťdesiatštyri.“
Bryant nadvihol pravé obočie. „Tentoraz ti budem veriť.“
Pohľady sa im stretli. Kim čakala. Toto nebol dôvod, prečo prišiel, a obaja to vedeli.
„Minulú noc si neprišla,“ povedal, dvíhajúc výfukové potrubie z podlahy.
„Skvelá dedukcia, Sherlock. Mal by si pouvažovať o kariére detektíva.“
Usmial sa a potom zvážnel. „Bola to oslava, šéfka.“
Zúžila oči. Tu vo svojom dome nebola kriminálna inšpektorka a on nebol kriminálny seržant. Bola jednoducho Kim a on Bryant, partner v práci a človek, ktorý sa v jej živote najviac priblížil k významu slova priateľ.
„Dobre, ako myslíš. Kde si bola?“ Hlas mu zmäkol. Nebolo v ňom obviňovanie, ktoré čakala.
Zobrala mu z ruky výfuk a položila ho na pracovnú dosku. „Pre mňa to nebola oslava.“
„Dostali sme ho, Kim.“
Teraz s ňou hovoril ako priateľ.
„Áno, ale nedostali sme ju.“
Načiahla sa za kombinačkami. Nejaký idiot pripevnil potrubie k plášťu skrutkou, ktorá bola o šesťdesiat milimetrov väčšia, než mala byť.
„Na jej obvinenie existovalo málo dôkazov. Tvrdí, že o tom nič nevedela, a Kráľovská prokuratúra nemôže tvrdiť opak.“
„Radšej by si mali vytiahnuť hlavy z vlastných zadkov a hľadať lepšie.“
Kliešťami zovrela koniec skrutky a začala jemne točiť.
„Urobili sme, čo sme mohli, Kim.“„To nestačí, Bryant. Tá žena je ich matka. Porodila tie malé dievčatká a potom dovolila, aby ich najhorším možným spôsobom zneužil ich vlastný otec. Už nikdy nebudú viesť normálny život.“
„Jeho vinou, Kim.“
Zabodla pohľad do jeho očí. „Je to chorý bastard. Ako znie jej ospravedlnenie?“
Pokrčil plecami. „Tvrdí, že o tom nevedela. Vraj nejestvovali nijaké náznaky.“
Kim odvrátila zrak. „Vždy sú nejaké náznaky.“
Jemne otočila kliešťami v snahe uvoľniť skrutku bez poškodenia potrubia.
„Nedokážeme ju spochybniť. Trvá na svojom.“
„Chceš mi povedať, že sa nikdy nečudovala, prečo boli dvere do pivnice zamknuté, alebo že sa ani raz, ani jeden jediný raz nestalo, že by prišla domov skôr a mala pocit, že niečo nie je v poriadku?“
„Nevieme to však dokázať. Urobili sme, čo sme mohli.“
„Nuž, nestačilo to, Bryant. Ani zďaleka. Bola to ich matka. Mala ich chrániť.“
Zaprela sa väčšou silou a otočila kliešťami proti smeru pohybu hodinových ručičiek.
Skrutka spadla do výfuku.
Odhodila kliešte do steny. „Dočerta! Trvalo mi takmer štyri mesiace, kým som vypátrala ten čertovský výfuk.“
Bryant pokrútil hlavou. „To nie sú prvé skrutky, ktoré si zlomila, však, šéfka?“
Napriek zlosti sa jej na perách objavil úsmev.
„A som presvedčená, že ani posledné.“ Kim potriasla hlavou. „Podáš mi tie kliešte?“
„Prosím by bolo pekné. Rodičia ťa nenaučili slušným spôsobom, mladá dáma?“
Kim neodpovedala. Naučila sa množstvo vecí od všetkých siedmich dvojíc svojich náhradných rodičov, ale dobrého medzi tým veľa nebolo.
„Tím mal radosť zo zaplateného účtu, ktorý si nám nechala v bare.“
Prikývla a vzdychla si. Jej tím si zaslúžil oslavu. Na tom prípade všetci tvrdo pracovali. Leonard Dunn neuvidí veľmi dlhý čas svet za mrežami.
„Ak zostávaš, buď aspoň užitočný a nalej kávu... prosím.“
Bryant potriasol hlavou a vykročil k dverám smerom do kuchyne. „Je uvarená?“
Kim sa neobťažovala s odpoveďou. Ak bola doma, káva bola vždy uvarená.
Spokojne poskakoval po kuchyni a Kim znovu ohromilo, že nepociťoval voči nej nijakú nevraživosť, pretože vystúpila po kariérnom rebríčku oveľa rýchlejšie než on. Štyridsaťšesťročný Bryant nemal nijaký problém počúvať rozkazy od ženy, ktorá bola služobne mladšia o dvanásť rokov.
Bryant jej podal hrnček a oprel sa o lavicu. „Vidím, že si znovu varila.“
„Ochutnal si?“
Zarehotal sa. „Nie, ďakujem. Chcem si ešte požiť a nejem nič, čo nemá meno. Vyzerá to ako afganské nášľapné míny.“
„Sú to sušienky.“
Potriasol hlavou. „Prečo si to robíš?“
„Pretože mi to ide mizerne.“
„Och áno. Samozrejme.“
„Zase ťa niečo rozptýlilo, však? Zbadala si kúsok chrómu, ktorý bolo treba vyleštiť, alebo skrutku, čo...“
„Naozaj nemáš v sobotu ráno nič lepšie na práci ako toto?“
Potriasol hlavou. „Nie. Dámy v mojom živote už majú manikúru hotovú. Takže nie, nemám nič lepšie na práci než ťa privádzať do šialenstva.“
„Tak fajn. Môžem sa ťa spýtať niečo osobné?“
„Pozri, som šťastne ženatý a ty si moja šéfka, takže odpoveď znie nie.“
Kim zamrmlala. „Dobre vedieť. Dôležitejšie však je, prečo stále nemáš odvahu povedať svojej polovičke, že nechceš smrdieť ako šatňa chlapčenskej skupiny.“
Pokrútil hlavou a sklopil zrak. „Nemôžem. Nehovoril som s ňou už tri týždne.“
Kim sa s údivom otočila. „Prečo?“
Zodvihol hlavu a zaškeril sa. „Lebo nerád skáčem do reči.“
Kim zagúľala očami, potom sa pozrela na hodinky. „Fajn, dopi kávu a odpáľ.“
Vyprázdnil šálku. „Milujem tvoj zmysel pre jemnosť, Kim,“ odvetil a kráčal ku garážovým dverám. Po chvíli sa otočil. Pohľadom zisťoval, či je v poriadku.
Namiesto odpovede zavrčala.
Len čo jeho auto vyštartovalo, Kim si zhlboka vzdychla. Musela ten prípad nechať tak. Zo skutočnosti, že Wendy Dunnová dovolila, aby jej deti sexuálne zneužívali, ju bolela čeľusť. Bolo jej zle z predstavy, že tie dve malé dievčatká sa vrátia k svojej matke. Neprestane ju prenasledovať vedomie, že budú znovu v opatere jedinej osoby, ktorá ich mala chrániť.
Kim odhodila použitú handru na pracovnú dosku a stiahla rolovacie dvere. Čakala ju rodinná návšteva. Milan Buno, 31.1.2017

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.