Najkrajší príbeh veľkého anglického rozprávača

Ale pekne po poriadku.
Pán Scrooge je známy ako lakomec a jeho chamtivosť nepozná hraníc. Dokonca ani na Vianoce sa jeho tvrdé srdce neobmäkčí, len podráždene a s kyslým výrazom na tvári sleduje predvianočný zhon. Nečakaná a tajuplná návšteva, ktorá ho vyľaká, však mnohé zmení.

Navštívi ho Marley, jeho dávny obchodný partner, čo by však nebolo nič neobvyklé, keby Marley nebol dávno mŕtvy. A nebude to len duch Marleyho, ale pána Scroogea prídu osobne pozrieť aj ďalšie prízraky. Štedrý deň sa neúprosne blíži a s ním možnosť vykúpenia.

Prehodnotí Scrooge svoj doterajší život, alebo sa bude naďalej utápať v pocitoch odporu a nenávisti?

Začítajte sa do klasiky od Charlesa Dickensa Vianočná koleda:

MARLEYHO DUCH
Začnem tým, že Marley je mŕtvy. O tom niet pochýb. Úmrtný list podpísal farár, kostolník, pohrebník a najbližší pozostalý. Podpísal ho Scrooge a Scroogeovo meno poznali aj na burze, keď on niečo potvrdil podpisom, tak to sedelo.
Starý Marley je mŕtvy ako klinec v bráne.
Pozor! Nehovorím z vlastnej skúsenosti, že na klinci v bráne je niečo mimoriadne mŕtve. Podľa mňa najmŕtvejšia vec medzi železiarskymi výrobkami je skôr klinec do truhly. Ale v tomto prirovnaní je múdrosť našich predkov a ja, obyčajný smrteľník, nesmiem naň siahnuť, lebo inak je s krajinou koniec. Preto mi dovoľte dôrazne zopakovať, že Marley je mŕtvy ako klinec v bráne.

Naozaj Scrooge vedel, že Marley zomrel? Prirodzene. Ako by nevedel? Scrooge a Marley boli spoločníkmi, ani neviem koľko rokov. Scrooge bol vykonávateľom Marleyho závetu,  správcom jeho pozostalosti, na Scroogea prešli Marleyho práva, Scrooge zdedil jeho hnuteľný majetok; bol jeho jediným priateľom a trúchliacim pozostalým. Ale ani táto smutná udalosť Scroogea nezlomila, aj v deň pohrebu sa zaskvel ako šikovný obchodník a na priateľovu počesť iste urobil celkom slušný obchod.

Spomenul som Marleyho pohreb, a tak som sa dostal opäť k začiatku rozprávania. Niet pochýb o tom, že Marley je mŕtvy. Na toto nesmieme zabúdať, inakšie by na príbehu, ktorý sa chystám vyrozprávať, nebolo nič zvláštne. Keby sme neverili, že Hamletov otec zomrel pred začiatkom hry, nebola by jeho nočná prechádzka po vlastných hradbách za silného  východného vetra o nič čudnejšia ako správanie hociktorého iného postaršieho pána, ktorý by sa po zotmení vybral na nejaké vetristé miesto, napríklad na Cintorín svätého Pavla, len aby vyburcoval svojho pomäteného syna.

Scrooge ani nedal vymazať meno starého Marleyho z firemnej tabule. A tak ešte po mnohých rokoch nad vchodom do ich kancelárie stálo: Scrooge a Marley. Podnik bol všeobecne známy ako Scrooge a Marley. Noví zákazníci Scroogea niekedy menovali Scroogeom a niekedy Marleym; sám reagoval na obe mená rovnako. Akoby to bolo jedno.

Ach, Scrooge! Ako ten vedel priprieť ľudí! Vyžmýkal z nich poslednú kvapku, vytriasol posledný groš – bol to starý lakomec, chamtivý, nenásytný vydriduch. Tvrdý a ostrý ako kremeň, z ktorého ani oceľ nevykreše hrejivú iskru; odľud, starajúci sa len o seba a uzavretý ako v ulite. Od ľadového vnútra stuhli črty jeho starej tváre, líca sa mu zbrázdili, špičku nosa mal ošľahnutú, krok meravý, oči zapálené, tenké pery mu zosineli a hlas znel zachrípnuto.

Scroogeovu hlavu, obočie i pichľavú bradu pokrývala ľadová inovať. Chlad vanul z neho ustavične, aj v letných horúčavách bolo v jeho kancelárii ako v ľadovni, a cez Vianoce mráz v ňom nepoľavil ani o jediný stupeň.

Teplé povetrie ani chlad na Scroogea nepôsobili. Nič ho nezohrialo, v studenej zime sa nezachvel. Vietor nemohol byť ostrejší, ako bol on, snehová fujavica nemohla byť krutejšia a nijaký lejak neľútostnejší. Nečas naňho neplatil. Hustý dážď i sneh, veľké krupobitie i pľušť ešte nad Scroogeom vynikali, lebo na rozdiel od neho mohli sa pýšiť svojou štedrosťou.

Objednajte si Vianočnú koledu od Charlesa Dickensa.

Charles Dickens (1812− 1870) patrí k najväčším prozaikom devätnásteho storočia a hneď po Shakespearovi sa považuje za druhého najvýznamnejšieho anglického spisovateľa.
Napísal takmer 20 románov, z ktorých mnohé, ako napríklad David Copperfield, či Oliver Twist alebo aj práve Vianočná koleda – jeho najprekladanejšie dielo, sa stali klenotmi klasickej literatúry. V písaní sa inšpiroval vlastnými skúsenosťami z detstva, keď sa jeho otec dostal do väzenia pre dlžníkov, rodina sa ocitla v biede a malý Charles bol nútený zarábať na živobytie v továrni.
Vypracoval sa vlastnou usilovnosťou a už ako dvadsaťštyriročný, kedy vydal Kroniku klubu Pickwickovcov, dosiahol vrchol spisovateľskej kariéry.

Bol povestný svojou energickosťou, bol obľúbeným rozprávačom a občas zaskočil aj v ochotníckom divadle. Amatérsky sa zaoberal kriminológiou, špiritizmom a hypnózou, rád sa dobre bavil a miloval prechádzky po večernom Londýne.

Milan Buno, 15.11.201