Príležitostne sa nám vyhrážali... (26.3.2009)

O Larssonovi je známe, že bol novinárom, no menej sa vie, že pred smrťou bol mimoriadne odvážnym a odhodlaným žurnalistom, ktorý sa nebál ísť aj po menej bezpečných reportážach. Od roku 1970 sa špecializoval na vyšetrovanie a dokumentovanie švédskeho pravého krídla extrémizmu. Bol šéfom antirasistického časopisu Expo, v ktorom sa snažil brojiť proti všetkým formám extrémizmu, najmä proti fašizmu. Aj z jeho kníh cítiť nesúhlas so všetkými tými extrémnymi –izmami, ktorých máme naokolo viac než dosť. Poukazuje na fašizmus, sexizmus, zneužívanie žien, mučenie, protestuje proti náboženskému fanatizmu. Miesto v jeho knihe si našli nepochopení jedinci, ale aj úchylní sadisti, psychicky narušené indivíduá... Stieg Larsson kritizuje všetky smery a prúdy, ktoré zväzujú človeka, oberajú ho o slobodu, ale pritom neuráža, nevysmieva sa. A to všetko na pozadí vynikajúceho detektívneho príbehu.

Norstedts Publishing House sa rozhodla udeľovať každý rok cenu pre osobu alebo organizáciu, ktorá pôsobí v duchu diela Stiega Larssona. Nezávislú porotu bude tvoriť napríklad novinárka švédskeho rozhlasu Cecilia Bodström, právnik Claes Borgström, či šéfeditor časopisu Expo Daniel Poohl. Za rok 2009 získal cenu práve časopis Expo.

Úryvky z prvého – a posledného – rozhovoru so Stiegom Larssonom, keďže zomrel na infarct krátko po vydaní svojej trilógie. Rozhovor uverejnil Svensk Bokhandel v októbri 2004:
- Millennium som začal písať v roku 2001, len tak pre zábavu. Ten nápad som nosil v hlave už v 90. rokoch. Najskôr som vytvoril Lisbeth Salanderovú, 25-ročnú outsiderku, ktorá nemá sociálne zručnosti. A neskôr k nej na vyváženie pridal Michaela Blomkvista, pracovitého, schopného a dobrého človeka, ktorý pracuje pre vlastný časopis Millennium.
- Po celý život som čítal detektívky, takže mi nerobilo až taký problém písať. Písal som veľmi rýchlo. Detektívne príbehy sa píšu jednoducho, ľahšie. Určite je ťažšie napísať článok, ktorý má mať 5000 znakov a kde musí byť všetko na sto percent. Písať o zločinoch, písať detektívky je jedna z najzábavnejších činností...
- S časopisom Expo sme začali v roku 1995, keď nacisti zavraždili sedem ľudí. Od samého začiatku pracovali v časopise mladí ľudia, tvrdo, zodpovedne, že to niekedy viedlo až k vyhoreniu. Od štátu sme nedostávali žiadnu podporu, pracovali sme aj v noci, aby sme to celé udržali v chode. Prirodzene, príležitostne sa mi vyhrážali, ale to sa stáva, ak sa venujete takejto oblasti. Napríklad aj jeden kolega dostal náboj, napadli distribútorov Expa, vykradli tlačiarne. Ale mám pocit, že políciu sme volali tak nanajvýš trikrát.

Mib