Julie Johnson rozširuje svoj fantasy svet v napínavom pokračovaní série Vláda Remnantov

Bitka o Fyremas obrátila svet naruby. Caldera leží v troskách, mnohí priatelia sú mŕtvi alebo zranení a Penn, dnes už korunovaný kráľ, sa od Rhye čoraz viac vzďaľuje. Nie preto, že by prestal cítiť. Práve naopak. Niekedy je vzdialenosť najjednoduchší spôsob, ako sa chrániť pred ďalšou bolesťou. Osud preto Rhyu zavedie na miesto, kde by ju čitateľ možno vôbec nečakal - do ríše vody. A práve tu sa začína najzaujímavejšia časť knihy.

Ak bola Spriadačka vetra knihou vetra, pohybu a objavovania, Viazač vĺn je knihou hĺbky. Voda sa stáva metaforou celého príbehu. Pokojná na povrchu, no pod hladinou skrýva prúdy, ktoré dokážu človeka stiahnuť ku dnu.

Veľkú pozornosť si zaslúži kráľ Soren, Remnant vody. Je rezervovaný, rozvážny a často pôsobí ako človek, ktorý premýšľa tri kroky dopredu. Vzťah medzi ním a Rhyou nevzniká na prvý pohľad. Buduje sa postupne, cez rozhovory, spoločné učenie maegie a vzájomné pochopenie. Niektoré z najlepších scén knihy pritom nie sú akčné súboje, ale obyčajné chvíle, keď sa postavy snažia porozumieť jedna druhej.
A tu si prirodzene položíte otázku: komu vlastne držať palce?
Pennovi? Alebo Sorenovi?
Julie Johnson sa s touto dilemou očividne baví.

Jednou z najsilnejších stránok knihy je rozširovanie sveta Remnantov. V prvom diele sme dostali základy. Teraz autorka otvára ďalšie vrstvy. Nové krajiny, nové pravidlá mágie, nové politické napätie a nové hrozby. Maegia pritom nepôsobí ako obyčajný fantasy doplnok. Má svoju cenu, svoje hranice aj následky. Rhya sa učí, že sila sama osebe nestačí. Dôležité je vedieť, kedy ju použiť a kedy ju radšej nechať spať. Práve tieto momenty dodávajú príbehu väčšiu váhu.

Napriek všetkému Viazač vĺn je pomalší než prvý diel. Ak niekto očakáva neustále bitky, dramatické zvraty na každej druhej strane a akciu od začiatku do konca, môže byť mierne sklamaný. Veľká časť knihy stojí na budovaní vzťahov, vnútorných konfliktoch a politických hrách. Niektoré pasáže sa rozbiehajú pomalšie a občas by si zaslúžili svižnejšie tempo.

Na druhej strane práve vďaka tomu postavy pôsobia skutočnejšie. Nie sú to figúrky presúvané po šachovnici. Robia chyby, pochybujú a menia sa.

Ak vás očarila Spriadačka vetra, druhý diel série Vláda Remnantov vás pravdepodobne pohltí ešte viac. A keď otočíte poslednú stranu Viazača vĺn, veľmi rýchlo zistíte, že odpovedí síce pribudlo, no otázok je stále dosť na to, aby ste netrpezlivo čakali na pokračovanie.