Hovorte k veci. A keď treba

Čo povedať, ako to povedať a kedy nepovedať radšej nič.

Vynikajúca knižka nielen pre tých, čo veľa rozprávajú :), ale najmä pre vás, ktorí chcete hovoriť múdro a k veci.
Odporúčame všetkým čitateľom, ktorí nevedia žiť bez Facebooku, Instagramu, Twitteru alebo píšu blogy. Táto kniha vás ovplyvní, lebo vás donúti zamyslieť sa nad každým príspevkom, ktorý chcete zverejniť.

Kniha Pozor na jazyk! je skutočnou výzvou pre všetkých, ktorí majú vo zvyku najprv hovoriť a potom myslieť. Autorka nás v knihe prevedie úskaliami prostorekosti a naučí nás múdro používať slová, aj keby sme v danej chvíli nepovedali vôbec nič!

Autorka Karen Ehmanová bez príkras opisuje vlastné trápne situácie, aby čitateľ pochopil podstatu jej odkazu. Nevyhýba sa ničomu, hovorí o klamstve, pochlebovaní a podlizovaní, keď chceme dosiahnuť cieľ. Pravdiví  a úprimní  by sme mali byť aj sami k sebe, dokonca sú chvíle, keď by sme mali v hneve umlčať vlastné myšlienky.

Karenine múdre a pravdivé slová  hovoria, že schopnosť niečo povedať ešte neznamená, že je to vždy osožné. Kladie  dôraz aj na správny výber slov, je totiž rovnako dôležitý ako ich načasovanie.

 „Aká úžasne pravdivá a dôležitá kniha! Karen do nej vložila nadčasovú múdrosť, ktorá vám zmení život. Každá žena by si ju mala kúpiť a prečítať aspoň raz za rok! Vrelo odporúčam!“
Sally Clarksonová, autorka kníh, populárna spíkerka a blogerka

Karen Ehmanová je autorkou ôsmich kníh vrátane populárnej LET. IT. GO. Často účinkuje ako hosť v obľúbených reláciách The 700 Club, At Home Live, Family Life, Engaging women, Focus on the Family a v mnohých iných. Etablovala sa ako autorka rebríčka New York Times, keď vydala Proverbs 31 Ministries. Denne prispieva do Encouragement for Today svojimi online modlitbami, ktoré oslovujú viac ako milión žien.

Prečítajte si úryvok z knihy Pozor na jazyk!:

Klebeta: hadí trik

Ohováranie je nebezpečné a deštruktívne. Ale také sú i klebety, príbuzné ohováračiek.
Klebeta je úlisná mrcha. Ľahko sa vám prepečie, pretože nevychádza od vás. Jej pôvod sa nedá vystopovať u vás, takže sa vám zdá, že šíriť ju je akési bezpečnejšie. Veď ide o niečo, čo povedal niekto iný. A niekedy je to naozaj tak. Občas je to ale trošku zradnejšie.
Čo sa klebiet týka, nedá sa nikdy presne určiť, odkiaľ myšlienka či obvinenie pochádza. Je to len „jedna baba povedala“.
Fáma. Pletka. Kus rečí. Šuškanda.
Šíriť klebetu znamená zopakovať niečo bez overenia. Možno je to pravda a možno nie. Pre väčšinu z nás platí, že o tom, čo povieme ďalej, rozhodujeme na základe toho, či tomu veríme alebo nie a či niekomu chceme alebo nechceme ublížiť. Možno aj ste niekedy presvedčené, že povedané nie je pravda, ale mohlo by to priťažiť osobe, ktorú nemáte v láske. A tak, žiaľ, posuniete klebetu ďalej.
Ďalším nebezpečenstvom spojeným s rozdúchavaním plameňov klebiet je pokušenie prifarbiť neoverené fakty vlastnými dodatkami. Veď ak sa nedá dopátrať pôvodu počiatočnej informácie, ako by sa dalo zistiť, kto a kedy ju ešte okorenil? V kresťanskom prostredí existuje navyše ešte jedno špecifické nebezpečenstvo. Šírime klebety obalené do navonok nevinnej a sťaby samým Ježišom odobrenej prosby o modlitbu. Vážne! Tak to je! Akože neopakujeme ohováračky a nešírime klebety, ale prosíme druhých o modlitbu. No mohol by nás niekto viniť za také niečo? Zvlášť, keď pôsobíme dojmom, že nám práve na tejto osobe skutočne záleží. Ak by nás aj niekto konfrontoval, že hovoríme o druhých poza chrbát, stále sa môžeme vyhovoriť, že nám len ide o to byť dobrými kresťanmi. Veď to bola len prosba o modlitbu.
Nuž, klebeta je naozaj malá úlisná mrcha.

Milan Buno, 8.6.2017