bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Aký je Paríž z pohľadu Slovenky?

Slávny Ernest Hemingway to v knihe Pohyblivý sviatok povedal nádherne: „Kráčame denne po Paríži, snažíme sa uchopiť čo najviac z jeho nekonečnosti, splynúť s jeho atmosférou a našim prianím je Vám sprostredkovať aspoň malú mozaiku jeho šarmu, krásy a výnimočnosti. Veríme, že sa nám podarí zaujímavo a príjemne sprevádzať Vaše kroky po Paríži. Paríž z pohľadu ľudí, ktorí sa v ňom už necítia cudzincami.“

parizske momentyMária Dopjerová Danthinežije a pracuje už osemnásť rokov vo Francúzsku. Krajinu galského kohúta pozná ako svoju dlaň a keďže stále udržiava úzky vzťah so Slovenskom, môže sa pozrieť na túto krajinu inými očami.

Paríž stačí zažiť jeden jediný raz a celý život sa k vám bude vracať. Kaviarničky, fontánky, námestíčka, záhrady...je toľko toho, čo vás dokáže v Paríži očariť a uchvátiť. „Je to mesto, na ktorého poznanie jeden ľudský život nestačí,“ tvrdí Mária. Posedenie pri kávičke pod katedrálou Notre Dame, prechádzka popri Seine, objavovanie uličiek na Montmartri... Parížska atmosféra je jedinečná, neopakovateľná, sladká i korenistá, voňavá a veselá.

Pred pár rokmi zaujala knižkou Paríž môj druhý domov a teraz nám opäť približuje mesto zamilovaných z rôznych pohľadov. Prijmite aj vy pozvanie a vychutnajte si jej Parížske momenty.
Krátke prózy sú literárnym spracovaním jej života na dvoch stoličkách – francúzskej a slovenskej.
Niektoré sú zábavné, iné zas vážne, no každá z nich približuje slovenskému čitateľovi Paríž a zároveň mu ukazuje, čo on ako Slovák môže Parížu či svetu priniesť.

Objednajte si novinku Parížske momenty.
Kupit bux.sk

pariz

Začítajte sa do novinky Parížske momenty:

Et voilà

Et voilà, ťažko preložiteľný francúzsky výraz, niečo ako „a je to“ alebo „a tak to je“, alebo jeho hravé skomoleniny voilou voilà a voili voulou Francúz použije na ukončenie opisu nejakej situácie, často uprostred vety, keď si odrazu uvedomí, že tú vetu vlastne netreba dopovedať, keď chce, aby si spolubesedník zvyšok sám domyslel, keď je zvyšok taký očividný, že škoda slov, keď radosť z niečoho je taká veľká, že slová by ju len zmenšili. Rozvíjate detaily a odrazu nechcete povedať viac, rozprávate príbeh a publiku necháte voľnú ruku a priestor domyslieť si koniec.
Et voilà je výraz, ktorý napovedá, že niekedy treba čítať aj medzi riadkami, čiže treba počúvať aj nevypovedané slová.
Keď niečo dokončíme. A bude. A hotovo. Problém vyriešený. Alebo úplne iný význam: nič s tým nenarobím.
Pozvala som známych na večeru, u mäsiara som objednala bravčovinu pre desať osôb, pred pečením ju narežem a dám do stredu marhuľový džem, k tomu dám zapiecť cuketu, šampanské už manžel kúpil, aj Bordeaux z roku 2012 vybral, ako dezert upečiem fondant au chocolat, čokoládový zákusok, a k tomu horúce maliny a vanilkový krém. Et voilà. Moje menu na večeru.
S jedlom si starosti nerob, upečiem kura, budeme ho jesť studené s bagetou a potom pôjdeme s deťmi na zmrzlinu. Et voilà. Obed je vyriešený.
Mám zdravotné problémy, kopu lekárskych termínov, večer plačem, keď sa nevládzem venovať deťom. Et voilà, nie je to jednoduché... C’est comme ça, je to tak, nič s tým nenarobím.
Ideme na dovolenku na dva týždne do Ardàche, budeme splavovať kaňon, chodiť na miestny trh, na kávu pôjdem vždy do dediny, zoberiem si so sebou veľa knižiek na čítanie, deti budú šantiť v bazéne. Et voilà, les vacances parfaites, dokonalá dovolenka.
Do autobusu nastúpia dvaja muži, kontrolóri v zelených uniformách s bielym vyšitým nápisom RATP a v bielych košeliach. Stoja pri šoférovi a sledujú nastupujúcich ľudí. „Tu si sadnite, pani!“ povie jeden z nich staršej panej s paličkou, ona ho poprosí, či jej môže štiknúť lístok, on jej ho ide označiť. Podáva jej ho s úsmevom, pri ktorom ukáže zuby ladiace s bielou košeľou, a povie: „Et voilà.“

Umelci zo štvrte Montparnasse

Cestou do kina Gaumont Parnasse na rue d´Odessa nás útroby metra vypľuli na zastávke Edgar Quinet pod obrovskou čiernou budovou Tour Montparnasse, ktorá podľa názoru mnohých špatí celý Paríž. Ja ju mám v podstate aj rada, pretože vďaka nej ešte väčšmi vynikne všetko to, čo je na štvrti Montparnasse pekné.
Kaviarne s terasami, ľudia pri káve, jablkovom koláči tarte Tatin, pive vo veľkom pohári na stopke, mätovej limonáde či broskyňovom džúse hľadia na pokojný boulevard Edgar Quinet, ktorý sa niekoľko predpoludní v týždni mení na rušné trhovisko so zeleninou, ovocím, rybami, syrmi a mäsom a v nedeľné popoludnia podstupuje úplne inú metamorfózu návratom do svojej umeleckej minulosti. Ruch a vrava, vône a farby, rozmanité tvary zeleniny a ovocia sa v nedeľu poobede premenia na vône farieb, plátna, rozhovory umelcov a okoloidúcich s umelcami, popíjanie vína pri debatách o obrazoch, sochách, gravúrach, fotografiách, maľovanom hodvábe. Umelci sa na vás usmievajú, aj keď si nič nekúpite, sú vďační, keď spomalíte a zadívate sa na ich obraz, keď im poviete, že obraz sa vám páči, rozhovoria sa o technike, štýle, o tom, ako farby na hliníkovom podklade priťahujú svetlo. Priťahujú svetlo aj pohľad, od sýkorky belasej s fialovým orgovánom v lúčoch septembrového slnka neviem odtrhnúť oči. Dlho stojíme pred maľbami vtákov na hliníku a papyruse, vo vrecku máme lístky do kina, musíme sa odlepiť, pohnúť, neviem sa rozhodnúť, váham, či kúpiť, alebo nekúpiť. Maliarke poviem, že po kine sa vrátime. „To nehorí,“ povie nám Nadine Lenzotti. „Neponáhľajte sa, ani ja nemám naponáhlo, budem tu aj do siedmej večer, pokojne choďte do kina, vychutnajte film a potom sa rozhodnete.“
Po kine sme zasa pri nej a pri jej maľbách na hliníkových platniach. Najprv rozmýšľam, či niečo kúpim, o chvíľu hútam, ktorý kúpim, o ďalšiu chvíľu, či kúpim jeden, alebo dva. Maliarka pochopí, čo so vo mne odohráva, povie, keď zoberiete oba, dám vám ich o dvanásť eur lacnejšie. Berieme aj väčší so sýkorkou belasou a orgovánom, aj menší so sýkorkou a červenými bobuľami, balí nám ich do plátennej tašky s nápisom Kreatívny trh na Montparnasse.
Marché de la Création je galéria pod holým nebom, pod parížskou oblohou, s radmi stánkov oproti sebe, s dielami, ktoré autori v lete chránia pred priamym slnkom, v zime pred mrazom, umelci sa v chladnom počasí babušia do vlnených kabátov a hrubých šálov, v lete vytvárajú na trhu atmosféru posedenia pri aperitíve a umení.
Maliar Peter Eichner už dvadsať rokov kreslí na použité lístky z metra. Z hnedej magnetickej čiary v strede môže byť kmeň stromu, chvost mačky či tisícka iných nápaditých kreácií. Podáva lístok mojej dcére, skús aj ty doma niečo nakresliť, uvidíš, že to nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Jeho umelecké dielko stojí tridsať eur, všednému dvojeurovému lístku, preštiknutému turniketmi metra, pridáva hodnotu umelec z Montparnassu.
Iný maliar spí na stoličke pod hrubou dekou, jeho kamarát popíja víno, skupina po poľsky hovoriacich umelcov debatuje pri víne, japonskej maliarky som sa dotkla, keď som na jej obrazy povedala, že by sa veľmi hodili do detskej izby. Ona mi odvetila, že aj do obývačky.
S fotografom Didierom Hougetom sa rozprávame o jeho fotografii Baletka z Essonne, ktorú mu kradnú rôzne internetové stránky a predávajú ju bez uvedenia jeho autorstva.
Pri japonskej maliarke sa zhromaždí zástup ľudí so smartfónmi nastavenými dohora, všetci fotia to isté miesto o niekoľko metrov vyššie. Maliarka sa teší, že je pri nej toľko ľudstva, a zároveň je v rozpakoch, že nie kvôli jej obrazom, ale veľkému ďatľovi, ostošesť ďobajúcemu do dutiny stromu. Triesky lietajú na všetky strany, červená čiapočka navrchu vtáčej hlavy sa mihá v slnku pod čiernym mrakodrapom Tour Montparnasse, ladiacim s ďatľovým čiernym perím.
Pod škaredou čiernou budovou na boulevard Edgar Quinet v nedeľu kraľujú bábiky z papiera, kamenné kone a drevené sošky, obrázky kreslené na použitých lístkoch metra, japonské obrazy do obývačky, čiernobiela fotografia baletky s drdolom. Montparnasse aj v súčasnosti zostáva štvrťou umelcov.

Milan Buno, 14.12.2016

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.