Svet bez nás (24.2.2009)

Odvážny experiment, ktorý vyhlásil časopis Time ako najlepšiu populárno-náučnú publikáciu roku 2007, postavil Weisman na expertízach inžinierov, konzervátorov umenia, klimatológov, zoológov, biológov, astrofyzikov, paleontológov a ďalších odborníkov. Kniha ponúka jedinečný pohľad na vplyv človeka na životné prostredie. Predpokladá napríklad, že by spolu s ľuďmi úplne prirodzene vyhynuli šváby, ale vtáky by na tom boli oveľa lepšie a vyvinuli by sa na mnohé iné, nové druhy.

Najdlhšiu životnosť na zemi bez ľudí by mali bronzové sochy, umelá hmota a rádiové vlny. Zároveň zo zisteného vyplýva, že príroda má samouzdravujúcu moc. Keby ľudia zo dňa na deň zo Zeme zmizli, okamžite by predovšetkým nastala zmena v zásobovaní miest energiami a ďalších obslužných systémov. Nemal by napríklad kto ovládať jadrové elektrárne, a tie by veľmi rýchlo mohli spôsobiť katastrofy. Vo veľkom by hynuli zvieratá, ktoré sú na starostlivosti ľudí závislé. Domy a celé mestá by začali zarastať vegetáciou, vznikali by nové ekosystémy. Predpokladá sa, že bežné ľudské obydlia by zanikli úplne do dvesto rokov – vrátane mrakodrapov s oceľovou konštrukciou. Po tisíc rokoch vy napríklad New York vyzeral ako príroda centrálnej Afriky. Po desať tisíc rokoch by existencia ľudí na planéte nebola takmer poznať, predpokladá kniha „Svet bez nás“.

Alan Weisman (1947) je americký spisovateľ, novinár a pedagóg. Vyštudoval literatúru, až doteraz sa však profesijne venoval predovšetkým žurnalistike – ako redaktor a reportér agentúry Homelands Production alebo ako vysokoškolský profesor. Na Arizonskej univerzite vedie v súčasnosti popri kurzoch pre adeptov novinárskeho remesla aj latinskoamerické semináre. Etabloval sa ako autor textov balansujúcich na hranici medzi publicistikou a populárno-náučnou literatúrou.

mib