Aktuality

Návod, ako prežiť medzi ľuďmi

Svet bojuje proti terorizmu, ale terorizmu je stále viac, bojujeme proti násiliu, ale zo dňa na deň je násilie mocnejšie. Bojujeme proti chorobám, ale neprestajne sa rozmnožujú, bojujeme proti vojnám, ale na všetkých stranách sveta pribúdajú, bojujeme proti hladu, ale je čoraz hrozivejší. Bojujeme proti znečisťovaniu, ale špina zamoruje životné prostredie ako nikdy predtým, bojujeme proti korupcii, ale bezohľadne bujnie ako invázna rastlina. Lebo boj rozdeľuje! Vždy keď sa delí, je zle. Dobre je len vtedy, keď sa zjednocuje. viac

Nová skvelá hra Poznáš Európu?

Viete, koľko európskych hlavných miest leží na Dunaji alebo čo sú to bliny?
Či koľko štátov sa radí k alpským krajinám a podľa akého zvieraťa sa odvodzuje názov Kanárske ostrovy?
Odpovede nájdete na viac než 800 hracích kartičkách. viac

Dokáže premeniť noc na deň

New York 1888.
V uliciach ešte stále poblikávajú plynové lampy, no rýchlo pribúdajú miesta, kde ich strieda nový zdroj svetla – elektrická energia. Ten, kto vlastní prostriedky na premenu noci na deň, nielenže vstúpi do dejín, navyše aj rozprávkovo zbohatne.
viac

Vlogerka Lucy Pug má svoj príbeh

„Vždy som si s obľubou zakladala rôzne diáre, zošity, kde som si písala zážitky, spomienky a iné príbehy zo života,“ zdôveruje sa Lucia. „Obsahovali mnoho obrázkov, ktoré som si vystrihovala z lifestylových časopisov a dokresľovala podľa vlastnej fantázie. Už vtedy som verila v pozitívne myslenie, ktoré ma privedie k splneniu mojich snov. A preto som si do pár stránok v mojom diári vlepila obrázky, ktoré zobrazovali veci, po ktorých so túžila. Postupom času som sa s mojimi tajomstvami prestala zdôverovať a diár zapadol prachom.“ viac

Bol to naozaj neslušný návrh

Po Thalii Lennoxovej teraz túži ešte väčšmi ako predtým. Zovrelo mu žalúdok. Vyhlásila, že medzi nimi nikdy nebude dôverný vzťah, ale on sa už dávno naučil, že nikdy netreba vravieť „nikdy“, lebo osud má vo zvyku obrátiť človeku život naruby.
„Dnes ma síce odmietla, ale naše cesty sa opäť skrížia. A keď sa tak stane…“ viac

Jana Pronská a jej Kumánska princezná

„Keď som sa ako malý chlapec často díval na oblohu...“ začal a ona bez pohnutia stála a počúvala. Jej dych sa miešal s jeho dychom, ich pohľady sa do seba vpíjali. „... a naivne načahoval ruky po hviezdach, otec sa mi vysmieval. Hovoril, že nikdy na žiadnu nedočiahnem, neuchopím ju do dlaní, lebo je to nemožné... No mýlil sa... ja som ju našiel, ale nie som si istý, či si ju zaslúžim...“ viac

Ohyb rieky

... hocikedy sa rozprší, akoby nemalo nikdy prestať, čliape a cedí celý týždeň aj dva, krajina úplne zosivie a nachľasce sa vody do sýtosti, až jej preteká gágorom. Kysuca sa premení z väčšieho potoka či riečky na rozvodnenú a besnejúcu rieku, podmýva brehy, vylieva sa z koryta, zaplavuje polia a pivnice, váľa telefónne stĺpy. V zime zas nakydá meter i dva snehu, pod tou ťarchou sa okolo ciest lámu a rúcajú statné smreky, trhajú telefónne vedenia, vyvracajú nám stĺpy. Slovom, vlastne dvoma slovami, snehová kalamita. viac

Taká obyčajná rodinka...

Bývalá pilotka špeciálnych síl Maya prišla takmer o všetko, čo držalo jej život pokope.
Ako elitná pilotka veľakrát zažila vojnové hrôzy. Počas misie v Iraku sa dopustila osudnej chyby a musela odísť z armády. Jej sestru Claire zavraždili pri lúpežnom prepade a krátko na to sa pred Mayinými očami stal obeťou streľby aj jej manžel Joe.
Maya sa preto snaží s dcérkou Lily čeliť pravidelným nočným morám...
viac

Skvelá hra pre celú rodinu

Všetci máme spomienky a príbehy z minulosti, na ktoré radi spomíname a radi sa s nimi podelíme. Niektoré sú zábavné, iné plné trapasov, ďalšie poučné. Takmer vždy však zaujmú a potešia toho druhého. Hra Ako to bolo kedysi? inšpiruje vďaka retro fotkám k rozprávaniu a núti nad príbehmi premýšľať. Zamyslieť sa a niekedy pátrať naozaj hlboko v pamäti. Vianoce, Veľká noc, jubileá, výročia... rôzne sviatočné chvíle, keď sa zíde celá rodina. To je správna chvíľa vytiahnuť takúto spoločenskú hru, ktorá zabaví. viac

Tajomná Krajina tieňov

„Táto kniha je vlak s mnohými vozňami, starodávny vlak, ktorý sa nemotorne trmáca nocou po koľajach,“ píše Elizabeth Kostovová. „V jednom vozni je zásoba uhlia, ktoré sa vyvalí na chodbu, keď sa otvoria vnútorné dvere. Ak chcete prejsť ďalej, musíte prekračovať kopu klzkej čiernej drviny. V ďalšom vozni je obilie určené na export. Jeden vozeň je plný hudobníkov, nástrojov a lacných príručných tašiek, takmer polovica orchestra sedí v niekoľkých kupé druhej triedy podľa priateľských vzťahov a rivality. V ďalšom vozni sa vezú zlé sny. V poslednom vozni nie sú sedadlá, ležia tam muži v kabátoch, v tme sú natlačení jeden na druhého.
Dvere do toho vozňa zvonka pribili klincami.“ viac