Krst pravou fínskou vodkou (30.4.2010)

„Všetko sa dá predávať, vymieňať, kupčiť s tým, jedine so svojou vlastnou minulosťou nemôžete obchodovať. Toto asi najlepšie vystihuje Viktora Kärppä,“ hovorí fínsky spisovateľ Matti Rönkä o hlavnom hrdinovi svojej knihy Muž s tvárou zabijaka, ktorú prišiel pokrstiť do Bratislavy. Na Slovensko sa tak vracia tvrdá detektívna škola à la Dashiel Hammet či Raymond Chandler. „Dnes je v severskej literatúre veľa krutosti, násilia a autori často poukazujú na nesprávne fungovanie spoločnosti. Milujem napríklad švédske detektívky, ale moja tvorba je tak trochu prienikom severskej a americkej, drsnej školy,“ vysvetľuje autor.

Krstným otcom detektívneho románu o ruskej a postsovietskej mafii v súčasnom Fínsku sa stal veľvyslanec Fínskej republiky Jukka Leino, ktorý knihu pokrstil fínskou vodkou. Hudobne spríjemnili večer muzikanti Oskar Rózsa a Boboš Procházka. Moderovania sa zhostil Števo Skrúcaný, ktorý si s úsmevom neodpustil poznámku, že Fínsko máme síce radi, ale že nás obrali o bronz na olympiáde vo Vancouvri, to im neodpustíme. Nechýbali viaceré známe tváre ako Marián Leško, Adriana Bartošová, Gustáv Murín či Štefan Bučko. No a na záver si pozvaní mohli pochutnať na fínskych špecialitách studenej i teplej kuchyne, a na skvelých zákuskoch.

Rönkov knižný debut, ktorý v origináli vyšiel ešte v roku 2002, preložil do slovenčiny Peter Kerlik. Román získal tretie miesto v medzinárodnej súťaži detektívnych románov a aj preto po ňom siahlo vydavateľstvo Ikar. „V priebehu pár rokov sme vydali viacero diel severskej literatúry. Skvelú trilógiu Millennium švédskeho autora Stiega Larssona, pripravujeme tretiu knihu Nóra Jo Nesba, vydali sme jednu z najlepších škandinávskych autoriek detektívok Anne Holtovú a keď náš redaktor prišiel s návrhom vydať autora Matti Rönkä, okamžite sme po ňom siahli. Najmä vďaka pútavému príbehu,“ približuje zrod knihy riaditeľka vydavateľstva Valeria Malíková.

Detektívny príbeh sa totiž odohráva na pozadí zaujímavých opisov spolužitia Fínov s Rusmi. Čitateľ sa dozvie všeličo o Karelcoch, ktorí obývajú východ od fínskej hranice, o ich susedoch Ižorcoch, o stalinistických čistkách, ktoré rozbíjali fínske rodiny a posielali ich do pracovných táborov, a tiež o rozpade Sovietskeho zväzu, ktorý priniesol Fínsku navrátilcov a s nimi nezamestnanosť a diskrimináciu.

Rönkä sa okrem písania venuje novinárskemu povolaniu, pracuje vo fínskej verejnej televízii YLE. Na otázku, či sa cíti viac novinárom alebo spisovateľom, odpovedal jednoznačne - novinárom. „Vidíte, novinárovi nesmiete dať do ruky mikrofón,“ usmial sa na záver svojho niekoľkominútového príhovoru. V žurnalistike pôsobí už viac ako tridsať rokov a k napísaniu knihy sa odhodlával dlhší čas. Podľa vlastných slov si raz vzal z práce neplatené voľno a rozhodol sa odísť študovať dokumentárny film do Spojených štátov amerických. Nakoniec sa dostal až k napísaniu svojho prvého románu.

Po úspechu Muža s tvárou zabijaka nasledovali ďalšie romány, v ktorých bol ústrednou postavou Viktor Kärppä, a to Dobrý brat, zlý brat, Priatelia ďaleko, Otec, syn a zlý duch a Suveníry z Moskvy.