Na pultoch kníhkupectiev je váš román Legenda o Lietajúcom Cypriánovi, ktorý vznikol podľa scenára rovnomenného historického filmu. Ten ste napísali rovnako vy. Čím vás zaujala postava mnícha Cypriána?
Otázkou je, či môže nezaujať. Keď prídete do Červeného Kláštora, nadchne vás atmosféra ticha a tajomstva vznášajúceho sa všade okolo. Legenda o mníchovi, ktorý sa na tom odľahlom mieste podujal prekonať hranice možného, sa mi vryl hlboko do duše a stal sa témou, ktorá prerástla do túžby vyjadriť ju skrze umenie. Filmové, výtvarné, literárne.
Známe sú naše bylinkové čaje s názvom Cyprián. Má v tom prsty hrdina románu a filmu zároveň?
Verím že áno. Cypriána, aj legendy o ňom, by dávno zavial čas, keby sa nezachoval jediný hmatateľný dôkaz jeho existencie - herbár, v ktorom sú rastlinky popísané aj v slovenčine. Skutočný historický Cyprián bol totiž botanikom a liečiteľom. Len mi je čudné, prečo sa zabudlo na mnícha Romualda Hadbávneho, ktorý v tom istom čase preložil na tom istom mieste, ako prvý v dejinách, Bibliu do slovenského jazyka. Ktovie, možno aj v tom mal prsty Cyprián...
V Červenom kláštore vraj Cypriána kvôli jeho liečiteľským schopnostiam vyhľadávali ľudia zo širokého okolia...
Nuž, vraj. Čo je pravdou a čo iba výsledkom ľudovej tvorivosti, dnes už nik neobjasní. Cyprián bol vraj lekárom, vraj zostrojil lietajúci straoj, vraj bol sirotou, ktrú našli na prahu kláštora... V mojom príbehu som legendy viažuce sa k Cypriánovi rozdelila do troch postáv. Cítila, som, že tak je to správne.
Údajným mníchovým lietaním sa už vyše dvesto rokov zaoberajú spisovatelia, historici aj technici. Čo ste sa dozvedeli pri štúdiu historických materiálov o tom vy?
Asi vás sklamem, ale o jeho lietaní žiadne dobové doklady nejestvujú. Historik Pavel Dvořák, ktorého som poprosila o pomoc v bádaní, vykonal kusisko práce za mňa. Zistil, že v žiadnom archíve nie je žiaden hodnoverný záznam o jestvovaní Lietajúceho mnícha. Je to legenda. Ale nádherná. Jej hĺbka je v metafore, ktorú ten termín obsahuje. Kto má uši, nech počuje.
Príbeh mnícha Cypriána, pôvodom Poliaka, sa odohráva začiatkom osemnásteho storočia v oblasti Červeného Kláštora, kde žili pustovníci kamaldulského rádu. Čo všetko vyžadovala popri štúdiu archívnych dokumentov práca na románe i scenári filmu?
O Cypriánovi nevieme nič. Podľa jedného druhu prameňov bol sirotou Martinom, ktorý si vybral rehoľné meno Cyprián, lebo na Spiši volali osirené deti „cypriánmi“. Podľa iných je Cypriánom Franz Ignatz Jeischke, narodený v Poľsku. V mojom príbehu je Cypriánov príbeh rozložený v osudoch troch postáv. Scenár som písala pri počúvaní Godárovej „starej“ hudby. A román som písala na konci sveta, v Taliansku, na terase maličkého penziónu v objatí levanduľových kríkov.
Filmy sa prevažne nakrúcajú podľa knižnej predlohy. Vy ste to urobili opačne. V oboch prípadoch ide o ten istý príbeh mnícha Cypriána. Ale predsa len. Sú napr.v knihe situácie, ktoré divák neuvidí vo filme, alebo opačne?
Písala som ich paralelne, scenár aj knihu. Kniha je môj ideálny Cyprián. Bez kompromisov, bez ombedzení. Príbeh v knihe je hlbší, charaktery postáv prepracovanejšie, dialógy dlhšie, čas plynie pomalšie, milovanie i nenávisť sú bolestnejšie. Napísaním knihy zo mňa spadla ťarcha zodpovednosti. Cyprián žil so mnou štyri roky, deň čo deň. Za ten čas sa stal živým a prítomným v mojom vnútornom svete. Dopísaním posledného riadka knihy ma opustil. Teraz bude žiť s vami.
Mariana Čengel-Solčanská sa narodila v roku 1978 v Nitre. Po štúdiu politológie a kulturológie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre krátko učitela dejepis. Inšpirovaná tvorbou Tarkovského a Bergmana, prihlásila sa na štúdium Filmovej a televíznej réžie na VŠMU v Bratislave, ktoré absolvovala stredometrážnymi filmami Ábelov čierny pes a Mlyn. Počas štúdia napísala scenár celovečerného filmu Legenda o Lietajúcom Cypriánovi, ktorý po nakrútení filmu prepísala do rovnomennej románovej podoby. Legenda o Lietajúcom Cypriánovi je jej literárnou prvotinou.
