Rozhovor s autorom knihy Jurajom Šebom
„Mama, vieš, ktoré meno je najkrajšie na svete?“ – „Neviem, ktoré to je?“ – „Vladimír Iľjič Lenin.“ – „Odkiaľ to vieš?“ – „Dnes nám to povedala súdružka učiteľka, nepáči sa ti?“ – Ale áno, páči sa mi.“ – No vidíš. Môžem ísť na omšu?“ – Môžeš.“ – „Ahoj.“ Aj takéto dialógy nájdeme v najnovšej knihe Juraja Šeba Budovateľské 50. roky. Autor v nej ponúka spoľahlivý a v mnohom aj smutno-smiešny dokladový materiál o desaťročí plnom protirečení, falošného nadšenia, desaťročí, v ktorom vládli budovateľské heslá, pionieri a rock and roll.
Ste autorom známych a veľmi úspešných kníh Zlaté 60. roky a Normálne 70. roky. Teraz vychádzajú Budovateľské 50. roky, pripravujete knihu o 80. rokoch. Kedy a za akých okolností prišiel nápad venovať sa vybraným dekádam našej minulosti?
Dosť pravidelne sa stretávam so svojimi súputníkmi. Na rôznych spoločenských podujatiach, bigbítových koncertoch. Naposledy to bol veľký koncert za účasti skupín Buttons, Stings a Breakers, čo boli známe slovenské skupiny 60. rokov. Po koncertoch pri vínku preberáme staré historky, každý má svoju verziu. Niekedy sa aj pohádame. Snažil som sa veciam dať konečnú, správnu verziu. Aby to malo nejaký systém, tak som to rozdelil na dekády.
Čo vás priťahuje na minulosti?
Minulosť ma vždy fascinovala. Aj dnes žijem jednou nohu v minulosti. Spomínam, porovnávam... Pri tom sa však nechcem sa dostať do situácie ako väčšina autorov, ktorá píše knihy spomienok. Je tam totiž často podvedomá snaha vykresliť svoju osobu v lepšom svetle, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť prekvalifikovanie žánru na bájky. A to nebolo mojim zámerom. Dostávam veľa reakcií nielen od známych, na ktorých som už dávno zabudol, ale aj od neznámych ľudí. Čo je zaujímavé aj od mladých ľudí, ktorí dobu, o ktorej píšem nezažili. Je to dobré znamenie, že aj mládež sa zaujíma o našu minulosť. Veď kto sa nezaujíma o minulosť nemá budúcnosť.
Stanislav Štepka v úvode k vašej najnovšej knihe napísal, že vaše rozpomienky sú síce najmä o Bratislave päťdesiatych rokov, ale že je to zároveň aj skrz-naskrz vyčerpávajúca a vtipná správa o Slovensku a jeho obdivuhodných zvláštnostiach z obdobia 50. rokov.
Stanislav Štepka je moja vlnová dĺžka. Dokáže sa aj k smutným obdobiam vyjadriť veselým pohľadom. Nenávidím sentimentálnu nostalgiu za starými dobrým časmi a pevne dúfam, že som sa vo svojich knihách neprehrešil sentimentálnou zhovievavosťou k vlastnej mladosti. Moje knihy nie sú nejaké vážne literárne diela. Podľa Kamila Petereja je to niečo medzi denníkom, spomienkami, výstrižkovou službou, študentským humorom či srandistickým spisovaním.
Je vám niektorá z dekád našej minulosti obzvlásť sympatická ?
Bez nostalgickej idealizácie z môjho pohľadu ako najzaujímavejšie sa javia 60 roky. Nebol to len svet hudby, bigbítu, rokenrolu, ale aj výtvarného umenia, architektúry, filmu. Bol to nový životný štýl. Bol to posun k väčšej slobode. 70. roky to už bolo o normalizácii, lámali sa osudy, krivili sa charaktery. Napriek tomu ľudia sa ďalej rodili, milovali sa, ženili. Popíjali pod viechami, chodili na futbal. Túžili sme po dobých knihách, naháňali oblečenie a platne a robili sme muziku, ktorá dodnes vypovedá o tom, že sme žili na plné gule. 80. roky , najmä jej druhá polovica to už bolo cítiť, že niečo visí vo vzduchu, aj keď málokto si začiatkom 80. rokov myslel, že komunizmus padne a rozpadne sa Sovietsky zväz.
Ako by ste jednou, dvoma vetami charakterizovali päťdesiate roky?
Zúžim to na budovateľské heslá, pionieri, rock and roll.
Kniha je doplnená množstvom úžasných dobových fotografií. Údajne vlastníte aj celý rad rôznych predmetov z tohto obdobia...
Mám nejaké časopisy z tej doby, kopu fotografií a hlavne vlastné spomienky. Relikvie tej doby mám v jednej miestnosti. Túto moju zbierku na „veľkú radosť“! mojej manželky stále dopĺňam.
Juraj Šebo (1943) pochádza z Bratislavy. Aj jeho rodičia sú Bratislavčania. Počas štúdia na Vysokej škole dopravnej v Žiline bol členom vtedajších známych bigbítových skupín. K písaniu sa dostal pomerne neskoro. Dosiaľ vydal:
Zlaté 60. roky (2008) a
Normálne 70. roky (2009), ktoré zaznamenali nečakaný čitateľský úspech. Podieľal sa aj na vzniku publikácie
Slovenský bigbít (2008).
Mária Lešková
