Tatkin...

Tu si treba uvedomiť dve veci. Parodizácia (možno až persifláž) je naozaj len povrchná, sústredená na obálke, text vnútri nepôsobí, že by zámerne pracoval s Matkinovými textami ako predlohou. A tak tu máme starého utáraného Tatkina oproti modernému a podľa všetkého mladému Matkinovi, ktorý si tak rád zafilozofuje o živote a erotike - preto sa zrejme Tatkin naladí na podobnú strunu, ale nepohrdne ani problémami hrubého čreva, politiky a globálneho otepľovania.

Rozptyl tém u Tatkina je nesúmerateľný s jednostranne tematicky orientovaným Matkinom, no možno aj toto je súčasťou parodizácie. Navyše, žánrovo sú Matkinove texty novely, tu čítame podľa autora Tatkina pęle-męle, teda textíky komponované ako nočný denník: nočník. Všehochuť má svoj originálny pôvab, takže, pravdupovediac, kdesi na strane 20 som stratil väzbu na Matkina, a Tatkin tam už bol sám sebou aj so svojím recesistickým humorom.

Druhá vec, ktorú si treba pri parodizácii uvedomiť, je trochu hlbšia a kontextová. Tatkin žije z úzkej priamej väzby na Matkina. Matkin je originál. No pri troche paranoje možno interpretovať jeho literárny status ako rafinovanú parodizáciu literatúry, ktorá sa dnes označuje za umeleckú, estetickú, hodnotovú atď. Skúste si prečítať cez túto filtráciu Ballu, Rankova a ďalších. Ten kontakt tam cítiť, no nie je konštruovaný s evidentným zámerom, a predovšetkým, je oveľa širší ako pri Tatkinovi voči Matkinovi. Z tohto pohľadu je Matkin ešte zaujímavejší a zdá sa mi tiež zrejmé, že ešte nejaký čas zostane vo svojej veľkej čitateľskej komunite originálom, kým Tatkin je len momentálny vtipný výstrelok.

Tatkin svojím menom a názvom knihy vehementne namieril svoj nočníkový tlak na spomenuté odhaľovanie tvoriace podstatnú ekvipáž Matkinovej literárnej existencie; akoby ukazoval, že nie je problém vyprodukovať niečo také, ako úspešný tajomný autor! No kým Matkin zostáva naďalej v hre odhaľovania, Tatkin (ak to nie sú falošné stopy) je pomerne jednoducho vypátrateľný spisovateľ a hudobník staršej generácie (žeby ďalšie parodovanie?).

Nuž, Matkin a Tatkin rozhodne nie sú Pat a Mat literatúry, určite nie ani mat. Obaja sú vo svojom písaní profesionáli. A hoci sa vďaka Tatkinovi akoby ocitli v jednom ringu, nemyslím, že tam ide o chmaty, skôr také poštipkávanie, na ktorom sa môže čitateľ akurát zabaviť...

Radoslav Matejov

(Knižná revue; 01/2013; 09/01/2013; s.: 7; Radoslav Matejov ; Zaradenie: esej)