Smutný kolotoč príbehov

Joyland

Vaša cena: 11,95 € Kúpiť

Rozprávač Devin Jones, mladý muž študujúci na vysokej škole, odchádza, po rozchode s priateľkou, na leto pracovať do zábavného parku Joyland. Získava nových priateľov, stane sa z neho hrdina dňa, počúva príbehy o duchovi zavraždeného dieťaťa a postupne sa stáva členom miestnej komunity. King je mimoriadne zručný pri výstavbe napätia. Už po niekoľkých úvodných stranách vhodne zakomponoval narážka na prítomnosť ducha v zábavnom parku Joyland a ku každému duchovi sa viaže príbeh. V tomto prípade je to zavraždené dievča, nie je to však jediný duch, ktorý sa v románe objaví. Výskyt nadprirodzeného sveta však nepôsobí desivo, skôr dojímavo.

Román je napísaný formou retrospektívy; spomienkami Devina Jonesa ako starnúceho muža. Odľahčené rozprávanie o mladosti sa strieda s vážnymi, až existenciálnymi úvahami človeka majúceho značné životné skúsenosti. Niekoľko priateľstiev z Joylandu pretrvalo do dospelosti a práve tieto vzťahy sú pre rozprávanie dôležité, dodávajú mu perspektívu rozsiahlejšieho životného príbehu.

King sa v Joylande sústredil na psychológiu mladého muža opusteného priateľkou a hľadajúceho zabudnutie v práci a nových skúsenostiach. Devin Jones využil príležitosť a ostal pracovať v Joylande aj po prázdninách. Prerušil štúdium a snažil sa nájsť iný spôsob ako si zariadiť život. Po odchode jeho kamarátov do školy ostáva sám a zoznamuje sa s telesne postihnutým chlapcom Mikom a jeho atraktívnou mamou Annie. Mike disponuje jasnozrivosťou, ale zároveň trpí nevyliečiteľnou chorobou. Mikova dráma patrí medzi vrcholné okamihy knihy a v určitých okamihoch by sa dalo povedať, že práve on je hlavnou postavou románu.

Jednou z hlavných línií románu je pátranie Devina a jeho kamarátky Eviny po vrahovi viac ako štyroch dievčat. Duchovia alebo prízraky sa v románe vyskytujú len ako nevyhnutné žánrové prvky. Zohrávajú úlohu akýchsi navigátorov, keď už postavy nevedia, čo majú urobiť. A práve to sa stalo aj v Devinovom prípade, keď sa dostal do slepej ulice pri svojom pátraní. V Joylande je však ešte jedna téma, ktorá sa stane zreteľnejšou, až keď si prečítame niektoré rozhovory s Kingom. Ako dieťa sa bál nadprirodzených bytostí, strašidiel, bubákov. V súčasnosti však hovorí o tom, že jeho najväčšia obava je zo strácania mentálnych schopností, bojí sa možnosti dostania Alzheimerovej choroby, zabúdania. Zdá sa, že v Mikovi našiel King súlad medzi nebojácnosťou dieťaťa z neznámeho sveta a schopnosťou vyrovnať sa s neodvratným osudom.

Joyland pôsobí ako román pre mládež, mohla by to byť Kingova odpoveď na módnu vlnu žánru young adults. Cieľovou skupinou sú skôr mladší čitatelia, aj tu však King využil metódu, ktorá sa mu osvedčila vo viacerých dielach: spomínanie na minulosť ako pripomenutie niečoho, čo už bolo zdanlivo potlačené, zabudnuté. Kniha určite poteší všetkých priaznivcov tohto precízneho spisovateľa. Nie je to hororový príbeh, ako by sa mohlo zdať. Nadprirodzené javy použil King skôr ako kulisy pre príbeh o medziľudských vzťahoch a spomienkach, ktoré pretrvávajú aj po smrti alebo odchode milovaného človeka.

Autor: Ján Blažovský
inforum.artforum.sk