Prízraky existujú, iba ak im to sám dovolíš (RECENZIA)

V Prízrakoch tentoraz autor trochu pozmenil svoj tradičný spôsob rozprávania, i keď mnohým osvedčeným prvkom zostal verný (premyslene budované napätie, paralelné vykreslenie situácie, zobrazenie netradičných spôsobov zabíjania či mučenia). K línii kriminálneho príbehu však pridal v rozsiahlejšej miere i rovinu reflexívnu. Dejom sa v rôznych podobách a v rôznych významových odtienkoch nesie leitmotív vyjadrený na niekoľkých miestach aj explicitne vetou: „Všetko bolo nové a nič sa nezmenilo“.

Neustála konfrontácia minulosti a prítomnosti úzko súvisí s vyšetrovacími postupmi hlavného hrdinu, no okrem lepšieho pochopenia jeho práce i vnútorného prežívania umožňuje čitateľovi aj dôsledne sa zamyslieť nad vývojom ľudského charakteru, nad príčinami zmien, ktoré správanie človeka ovplyvňujú.

Harry Hole sa po troch rokoch života v Bangkoku vracia späť do Osla, aby vyriešil už uzavretý prípad vraždy mladého narkomana. Znovu prichádza do kontaktu so všetkými svojimi „prízrakmi“, prežitými traumami a bolesťami z minulosti, s ľuďmi i s prostredím, ktoré majú nad ním moc. A tak odhodlane bojuje so zahmlenými okolnosťami riešeného prípadu, s tajomnými tieňmi prostredia narkomanov i s vlastným strachom a slabosťami. Motto knihy – Prízraky existujú, iba ak im to sám dovolíš – je v kontexte diela skôr otázkou než jasným konštatovaním, dodáva Harrymu odvahu prekonať samého seba.

Rovnako ako všetky predchádzajúce Nesbøove knihy zo série Harryho prípadov, aj Prízraky sa dajú čítať samostatne. Ide o ucelený príbeh s vlastnou zápletkou a rozuzlením. Ale v tomto prípade predsa len o čosi viac platí, že pokiaľ čitateľ pozná dej minimálne dvoch predchádzajúcich kníh – napríklad Snehuliaka (Ikar 2012) a Pancierového srdca (Ikar 2013) – bude mať z novej „nesbovky“ oveľa silnejší čitateľský zážitok. Nehovoriac o tom, s akým napätím bude očakávať zatiaľ poslednú knihu z tejto série – Políciu, ktorej vydanie je v slovenskom preklade plánované na budúci rok.

 Ľubica Psotová

Už v stredu 30.októbra vychádza nová Knižná revue č.22. Opäť v nej nájdete množstvo recenzií slovenských a prekladových kníh, aktualít zo sveta literatúry a dozviete sa, prečo sa melón vždy smeje. Peter Krištufek porozpráva o Atlase zabúdania a Jozef Karika odkazuje jasne a stručne: Som rozprávač.
Dvojtýždenník o nových knihách Knižná revue č.22 kúpite len za 0,45€.