Pár gramov pohody

Táto kniha ma nalákala už sľubným názvom, ale ako nekritického frankofila najmä atmosférou Francúzska. Zahryzol som sa do tej blaženej pohody s chuťou a skvelý pocit mi zostal aj niekoľko dní po dočítaní.
Príbeh Pár gramov pohody je pritom veľmi jednoduchý a priamočiary.
Simon, Lola a Clémence sú súrodenci, ktorí si žijú vlastné životy, majú po tridsiatke a stretávajú sa už len na rodinných oslavách. Práve sa vydáva ich sesternica a to je dokonalá príležitosť, aby boli opäť všetci pokope. Aj so štvrtým súrodencom Vincentom. No ten prekvapivo nepríde (kvôli pracovným povinnostiam) a trojica dospeje k bleskovému rozhodnutiu: nechajú príbuzných príbuznými a sprisahanecky sa vydajú za Vincentom do spustnutého zámku, kde robí kastelána.

Začína sa nádherná cesta za poznaním. Návrat do detstva a k spomienkam. Gavalda majstrovsky predstavuje život každého z nich cez bezstarostné spomínanie Clémence, ktorá opisuje svet naokolo i ten v nás vo všetkých farbách, vôňach a chutiach. Pomedzi to hodí nenásilne nejaký zaujímavý postreh, myšlienku či miniúvahu. Pritom však nemoralizuje, ale nechá plynúť príbeh voľne, aby si ho čitateľ skutočne vychutnal.
A ja som si ho naozaj vychutnával ako naposledy túlanie po parížskych uličkách Latinskej štvrte. Štyria súrodenci zabudli aspoň na pár hodín na svojich partnerov (najmä chudák Simon na svoju otravnú manželku Karin, ktorá vidí všetky mikróby – viď celkom zábavná ukážka), zabudli na svoje rozvody, pády, strasti a trápenia. Ani jeden z nich nie je celkom šťastný a keby sa dalo, radi by si užili viac. No paradoxne to sklamanie z nich necítiť a užívajú si aj tých pár hodín slobody, počas ktorých sa ešte viac upevňuje ich súrodenecká láska. Nostalgicky prežijú posledný krásny deň svojho detstva, ktorý sa im podarilo tak nečakane uchmatnúť.

Gavalda, jedna z najobľúbenejších francúzskych autoriek súčasnosti, sa pekne pohrala so štýlom príbehu, nebojí sa skratkovitosti, s ktorou narába opatrne a rozumne. Nešetrí iróniou, svoje postavy vymodelovala plasticky a doslova cítite, že hoci je každý svojím spôsobom sklamaný, veľmi dobre si uvedomujú, čo im život môže ponúknuť a že za to treba aj zaplatiť. Po dočítaní Pár gramov pohody máte okrem dobrého pocitu aj o čom premýšľať.
Napríklad, že každý náš život sa skladá z množstva malých kúskov šťastia a radosti, ktoré sa dajú donekonečna skladať a rozkladať a vymieňať a dopĺňať...

Milan Buno