Čudná príhoda so psom...

Takto sa začína skvelá kniha, celým názvom „ Čudná príhoda so psom uprostred noci“, v ktorej hlavným hrdinom a rozprávačom je 15-ročný autistický chlapec. Dlho som odkladal jej čítanie...možno z akéhosi podvedomého strachu, odstupu, ktorý si snažím udržiavať pred takýmito kniha... nerád čítam o smrteľne chorých, mentálne zaostalých, zomierajúcich, lebo to beriem príliš osobne. No túto knihu som mal vziať do ruky určite skôr!

Christopher má Aspergerov syndróm. Autor Mark Haddon nádherne popísal ako vníma tento autistický chlapec svet dospelých. Je to matematický génius, jeho svet je prísne logický, priamočiary. Nedokáže klamať. Ľudia sú pre neho nepredvídateľní, cudzí, nedokáže dešifrovať výrazy ich tváre. Nevie pochopiť, prečo má hierarchia v „ našom“ svete taký význam, ktorý až umelo ovplyvňuje naše správanie. Nedokáže porozumieť dôvodom, prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú.

Christopher sa rozhodne vypátrať vraha psa, ktorého našiel v prvej kapitole. Všetko sa však komplikuje, sledujeme dysfunkčnú rodinu, v ktorej matka nezvládla Christopherov defekt a odišla, čím všetka starostlivosť a zodpovednosť zostala na pleciach otca. Ten chlapcovi povedal, že matka zomrela, aby ho uchránil pred sklamaním. Neskôr však Christopher náhodou nájde listy, ktoré mu matka posielala z Londýna a otec ich zatajoval. Týmto odhalením sa dramaticky zmení vzťah syn-otec, a chlapec sa rozhodne nájsť matku v Londýne...

Nikdy som sa nestretol s autistickým človekom. Akurát si spomeniem na Dustina Hoffmana vo filme Rain Man... Tento príbeh však napínavo a vzrušujúco približuje zložitý svet autistov. Ich citová stránka je dosť chudobná a preto sa to snažia vyrovnať racionalitou. Majú svoje muchy – tak to chápeme my. Často ich vnímame ako cynických a hlúpych...oni však len nevedia čítať medzi riadkami a nevnímajú sociálny podtext. Svet je pre nich presýtený rôznymi podnetmi a oni ich vždy nedokážu rýchlo a dobre spracovať. Preto sa pokúsia zastaviť tento prúd a ukážu, to ako ich väčšina z nás vníma: vrčia, stereotypne sa začnú kolísať ako v tranze, prípadne sú agresívny (Christopher napríklad udrel policajta, pretože sa ho dotkol...).

Príbeh ukázal, aké ťažké je vcítiť sa do psychiky takto postihnutých ľudí...a oslobodiť sa od predsudkov. Aj Christopher je výnimočný chlapec s nadpriemernými vedomosťami, no nevie ich využiť vo svoj prospech. Kniha je tak vlastne aj obrazom dnešného sveta, v ktorom neraz nedokážeme prijať inakosť ľudí. To, že sa odlišujú, že sú iní...že im vlastne nevieme porozumieť.

Mib