Malé príbehy, ktoré dokážu otvoriť veľké otázky. To je Maktub od Paula Coelha

Knihu tvoria mikropríbehy, podobenstvá, duchovné úvahy a drobné zamyslenia, z ktorých mnohé sa zmestia na štvrť či polovicu strany. Coelho ich pôvodne písal do novín a neskôr ich spojil do zbierky, ktorá sa dá čítať postupne, ale aj celkom náhodne. Otvoríte knihu na ľubovoľnej strane, prečítate si jeden text a môžete ju pokojne odložiť. Niekedy však práve tých pár odsekov zamestná myseľ na podstatne dlhší čas.

Autor v úvode vysvetľuje, že nejde o zbierku hotových rád. Veľká časť textov vychádza z ponaučení, ktoré získal od svojho duchovného majstra počas jedenástich rokov. Ďalšie inšpirovali rozhovory s priateľmi, náhodné stretnutia, knihy či príbehy, ktoré sa odovzdávajú naprieč generáciami. Výsledkom je pestrá mozaika pohľadov na ľudský život.

Krásnu obálku opäť pripravil uznávaný maliar a ilustrátor Martin Augustín. Po Alchymistovi a Démonovi a slečne Prymovej je to tretia kniha, ktorú dotvoril svojím umením. Jeho zasa nadchlo Coelho umenie písať. „Maktub je kniha plná silných myšlienok, podobenstiev a príbehov. Je plná človečiny. Bola to pre mňa jedna z najdôležitejších a pravdepodobne aj najpotrebnejších kníh. A do obrázkov som sa snažil dať celé moje srdce...tak, ako som najviac vedel.“

Coelho čerpá z rôznych duchovných tradícií. Vedľa seba sa objavujú zenové príbehy, budhistické podobenstvá, kresťanské obrazy, židovské legendy aj rozprávania o múdrosti púštnych učiteľov. Boh sa v knihe spomína často, no mnohé príbehy hovoria predovšetkým o človeku, jeho slabostiach, obavách a schopnosti meniť sa.
Spoločným menovateľom je hľadanie šťastia. Nie toho, ktoré sa dá jednoducho vyčísliť peniazmi, úspechom či spoločenským postavením, ale takého, ktoré súvisí s naším vnútorným nastavením a vzťahmi s druhými.

K najvydarenejším textom patria tie, v ktorých Coelho dokáže zdanlivo obyčajnou situáciou vystihnúť zložitú ľudskú skúsenosť. Predstavte si ťavu, ktorá celé hodiny nesie ťažký náklad. Zvláda ho bez problémov, až kým na ňu majiteľ nepridá jedno jediné pierko. V tej chvíli sa zviera zrúti. Pointa je zrozumiteľná: to, čo zvonka vyzerá ako maličkosť, môže byť pre niekoho poslednou kvapkou. Nevidíme všetko, čo druhý človek prežíva, koľko síl ho stálo zvládnuť predchádzajúce dni ani aké starosti si nesie so sebou.

Takéto príbehy sú dôvodom, prečo má Maktub zmysel. Namiesto moralizovania ponúka obraz, ktorý sa dá zapamätať a neskôr si naň spomenúť v konkrétnej situácii. Zaujímavý je aj príbeh o vianočnom stromčeku, na ktorom svietia desiatky žiaroviek, no jedna je vypálená. Muž sa sústreďuje na to, čo sa mu počas roka nepodarilo, zatiaľ čo jeho žena mu pripomenie všetko dobré, čo prehliada. Je to známa ľudská slabosť: niekedy venujeme viac pozornosti jednej nepríjemnosti než množstvu vecí, ktoré sa podarili.

Vypočujte si úryvok.
Čítajú: Vlado Kobielsky, Lucia Vráblicová a Dado Nagy

Maktub nie je kniha, ktorá musí zmeniť váš život. Skôr vám občas nastaví zrkadlo, pripomenie zabudnutú myšlienku alebo vás prinúti položiť si otázku, ktorej ste sa doteraz vyhýbali. A možno práve to je jej najväčšia hodnota: nie v tom, že ponúka hotové odpovede, ale v tom, že nás na chvíľu prinúti spomaliť a pozrieť sa na vlastný život z iného uhla.

Z portugalského originálu preložila Jana Benková Marcelliová.

Milan Buno, knižný publicista