Cesta za šťastím

Začiatok príbehu nadväzuje na magický realizmus, s ktorým si už autorka potykala v dávnejšej novele Veverica. Boh sa rozhodne zničiť svet, nakoľko sa už nedokáže viac pozerať na nešťastie ľudí. Každý, akoby šťastie iba predstieral, alebo ho vôbec nepoznal. Jeden optimistický anjel sa však za ľudstvo prihovorí a už putuje na zem.
Jakub sa narodí do Kráľovského Mestečka na Hornej Orave. Ako päťročného ho však zasiahne španielska chrípka, ktorá mu zoberie kúsok rozumu. Prostoduchý, no milý a obľúbený Jakub skúša šťastie najprv v Košiciach na gymnáziu. Viac, ako štúdium (ktoré mu jeho príbuzná Piroška néni žensky vybaví u pána riaditeľa), ho osloví Kino nonstop. A keďže sa Jakub v škole ani neobjaví, vracia sa späť do Kráľovského Mestečka robiť poštára. Robota mu nesmrdí, preto sa už krátko na to teší z vysnenej práce a nových známych.

Zatiaľ čo Jakub žije svoj jednoduchý dedinský život, na jeho pozadí prebieha hektické 20. storočie. Druhá svetová vojna zoberie mladému poštárovi priateľa, lekárnika Golda, namiesto ktorého sa v lekárni udomácni nešikovný arizátor. Na otázku, kam zmizol, mu Lovásik oznámi, že „vyletel.“ Ako – že vyletel?, pýta sa Jakub. „Ako sadza komínom,“ povedal Lovásik a ani sám v tej chvíli nevedel, ako blízko je pravdy. Jakub na protest založí Komunistickú stranu o dvoch členoch. Po vojne však do zabudnutého kraja skutočne prichádza komunizmus a s ním sa menia i pomery. Zo živnostníkov sú triedni nepriatelia a obyvatelia mestečka si do svojich príbytkov premiestňujú (tak sa v kraji nazýva krádež), rôzne artefakty z bohatých sídel. Jakub nežije sám. V dome býva so sestrou, prísnou učiteľkou, otcom, ktorý už na život veľmi nedbá a s malou neterkou Evičkou. S tou má Jakub najbližší vzťah. Ich dialógy tvoria najvtipnejšiu časť knihy a vyjadrujú čistý a úprimný vzťah dvoch detských bytostí (pretože aj Jakub má rozum bližší deťom ako dospelým). Evička sa k nemu často utieka pred nekompromisnou výchovou matky a Jakub má pre ňu vždy pripravenú hrsť nových príhod a rád. Keď umrie starý otec, Evičke sa sníva sen o snehuliakovi, ktorého ďobe havran. „V tom sne sa s tebou prišiel rozlúčiť starý otec. On bol ten havran.“ Evička si pomyslela, že starý otec by nikdy nikoho, ani snehuliaka, neďobal do hlavy,... „Tak potom bol starý otec ten snehuliak,“ povedal Jakub.

Galéria svojských postavičiek ukazuje malomestský život vo všetkej jeho poetickosti, prostoduchosti i kráse. Idylické obrazy striedania ročných období, života, ktorý pokojne plynie a ktorý jeho aktéri ovplyvňujú len málo, je popretkávaný neobyčajne –obyčajnými grotesknými situáciami. Oľga Feldeková je výborný rozprávač, dokáže vyvolať úsmev i dojatie. Jakuba nakoniec jeho rozum naozaj sklame, no práve vtedy objaví netušené šťastie. Viac prezrádzať nebudeme. Román Kým som šťastný stojí za vaše prečítanie.

DIANA MAŠLEJOVÁ

Publikované: 26. máj 2013, Knihozrut.sk