Vieme prví, len či pravdu

Je pochopiteľné, že po prečítaní ich prvej spoločnej knihy "Šokujúca aféra", boli moje očakávania dosť vysoké a obával som sa, že sa im to nepodarí prekonať. Podarilo sa. Nie že by sa podarilo, ale isto je v tom úspechu kus ich spisovateľského umenia a určite aj dosť tvrdej a poctivej snahy napísať príbeh plný napätia a pútavého čítania.

Náplňou tohto bonbónika je teda bulvárna tlač, ale to zďaleka nie je všetko, čo by sa dalo o knihe povedať. Ani niektoré naše televízie nie sú ďaleko od podobného prístupu k "šokujúcim" udalostiam z prostredia "smotánky".

Keď som si teraz prečítal zopár anotácií ku knihe, bol som sklamaný, ako málo sa v nich píše o zážitku, ktorý kniha prináša. Okrem takmer banálneho príbehu z našej "žeravej" súčasnosti, ktorý je strhujúcou formou zvládnutý, má kniha aj nádych akejsi miernej detektívky. Ako detektíva autori zaangažovali podobného "policajta" ako v "Šokujúcej afére", tentokrát celkom lacno predajného.

Veľké plus by som dal autorom za ich opis a charakteristiku postáv. Sú to živí ľudia, akých by sme mohli stretnúť hneď po prečítaní hociktorej kapitoly aj na ulici, len mať tú fantáziu a domyslieť si ich príbeh. 

Okrem toho, do čoho sa pustil bulvár, ide tam aj o morálku a to nie len o morálku novinárov, ich šéfov a majiteľov, ale aj u spomínaného policajta. Hádam sa tam nenájde ani jedna postava, či postavička s čistým štítom. Takto to asi v živote chodí, málokedy stretneme dokonalého človeka, preto sú nám tieto príbehy z "pera" Adriany a Róberta tak blízke.

Pravdou je, že prevažujúcim motívom konania postáv sú peniaze a iné pôžitky, teda hlavne sex. Tí znudenejší ho nachádzajú niekde "mimo". V knihe však nie sú našťastie prehnané opisy toho, čo sa odohráva v posteli, či na kolenách, po zamknutí dverí kancelárie. Všetko je funkčné, dokonca aj nadávky.

Rád by som poznamenal, že spojenie mužského a ženského princípu v autorstve tu prinieslo veľmi dobré ovocie v podobe pútavého rozprávania príbehu s neustálym napätím a bez zbytočnej "vaty". Proste, vyvážená kompozícia pragmatizmu a emocionálneho prežívania. Už aj preto, našťastie nemožno tento román označiť ako ženský, ale ani nejako inak ho škatuľkovať. Je pre každého ako dobrá zábava a to nie je málo. 

Niečo sa o podstate príbehu dozviete aj v iných článkoch a fundovanejších recenziách... V prvej kapitole to začína  čerešničkou na torte, ku ktorej v závere dostanete úplné vysvetlenie. Všetko je inak napísané prehľadným štýlom, čitateľ sa nikde nestratí a občasné návraty do minulosti mu dodávajú aj potrebné štylistické korenie.

Tentokrát som si z knihy vypísal len dve pozoruhodnosti, ktoré ma upútali svojou aktuálnosťou: "Po revolúcii sa pasovali (novinári) za strážnych psov demokracie, ale už dávno sa svojim predsavzatiam spreneverili" a druhá: "Na Slovensku sa redakcie správajú horšie ako politické strany".

Pre priblíženie atmosféry spomeniem aspoň mená a charakteristiky niektorých postáv. U mňa bola hlavnou postavou Agáta, manželka podnikateľa Petra a hneď za ňou Diana Ballová. Až dojemné bolo ich zjavné nezmieriteľné nepriateľstvo a tušené porozumenie. Zloducha predstavuje Richard Vyskoč, ale najviac sa mi z jeho rodiny páčila jeho žena Helena pre jej tichý a sofistikovaný humor, ktorý sa ukázal ako jej účinná zbraň proti nevšímavému manželovi.

Novinárka Svetlana z bulvárneho plátku si pomerne lacno kupuje informácie za isté svoje naturálne prednosti. Veľmi brilantnou, aj keď malou postavou je advokát Sebastián Kramer. Jeho dialóg so šéfredaktorom bulvárnych novín je profesionálne ostrý ako britva, ale zároveň vecne presvedčivý a sebavedomý.

Nebudem sa ďalej rozširovať o príbehu, zhrnuté a podčiarknuté: "Vieme prví" je kniha perspektívnej autorskej dvojice a keby som tu mal zavedený bodovací systém, táto kniha by sa asi stala mojim etalónom s plným počtom bodov. Fakticky, ani v Amerike by to nenapísali lepšie... 

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/369249/vieme-prvi-len-ci-pravdu.html